Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
2. decembra 2014 VyhláseniaŠtátna správa od PRservis.skSITA Diskusia()

MF SR: Úvodné slovo ministra financií k návrhu rozpočtu SR

BRATISLAVA 2. decembra –

Hlavné body:

· Je to doteraz najvyrovnanejší slovenský rozpočet; je v súlade s plánom dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2017.
· Konsolidácia prebieha hlavne na výdavkovej strane v pomere 55% výdavky a 45% príjmy. Deficit 2,3% HDP pri raste 2,6 %
· Dlh ostane pod 55% HDP a bude klesať na 51% HDP v roku 2017.
· Napriek konsolidácii zvyšujeme výdavky na dve kľúčové priority, zamestnanosť a vzdelávanie

1. Úvod

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi, aby som Vám predstavil návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015-2017.

Som presvedčený, že predkladaný rozpočet je najvyrovnanejší v histórii Slovenska a zverejnené hodnotenia Európskej komisie, ako aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mi dávajú za pravdu. Zároveň je opäť ambicióznejší než vyžadujú európske pravidlá a národná legislatíva. Navrhovaný rozpočet udržateľným spôsobom znižuje verejný deficit a dlh, a tým zlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Predstavuje významný krok k štrukturálne vyrovnanému rozpočtu, bez ohľadu od zloženia vlády po voľbách na jar roku 2016.

Napriek pokračujúcej konsolidácii vytvára rozpočet priestor pre dve kľúčové priority – zamestnanosti a vzdelávaniu, v súlade s programovým vyhlásením vlády a cieľmi nášho sociálneho balíčka. O dôležitosti týchto priorít dnes nepochybuje nikto, vrátane medzinárodných inštitúcií, ako je Európska komisia, OECD a Medzinárodný menový fond.

2. Makroekonomické prostredie

Skôr, ako sa budeme detailne venovať zákonu roka, pripomeňme si, prosím, ekonomicko-politickú realitu v Európe a u nás.

Eurozóna sa ani zďaleka nezotavila z krízy a vyhliadky na zásadný obrat sa v krátkom čase nedajú očakávať. Globálny rast je pomalý, geopolitické riziká, súvisiace hlavne s ukrajinsko-ruským konfliktom, pretrvávajú. A napriek tomu, že priamy dopad na našu ekonomiku je len veľmi limitovaný, sekundárne dopady cez našich kľúčových obchodných partnerov, zvlášť Nemecka, sú citeľné.

Ekonomický obraz medzinárodného prostredia nie je ružový: hospodársky rast Európy bol v druhom štvrťroku nulový a v treťom štvrťroku iba veľmi slabý.

Európska centrálna banka sa borí s príliš nízkou infláciu, ktorá len posilňuje nedôveru investorov a bánk a obmedzuje prístup potenciálne inovatívnych malých a stredných podnikov ku kapitálu. Štrukturálne reformy, ktoré by zvyšovali konkurencieschopnosť štátov európskej únie a podporili hospodársky rast, prichádzajú príliš pomaly. To všetko vyúsťuje do rekordne vysokej miery nezamestnanosti v Európe, ktorá sa dotýka zvlášť mladých, teda samotnej budúcnosti únie.

Európski lídri v súčasnosti vedú na diskusie, ako stimulovať ekonomický rast bez porušenia existujúcich prísnych pravidiel Paktu stability a rastu. Nie je nutné vysvetľovať, aké komplikované je sedieť na oboch týchto stoličkách.

Slovenská ekonomika napriek všetkým uvedeným okolnostiam rastie v porovnaní s priemerom eurozóny dvojnásobným tempom. V treťom štvrťroku naša malá a otvorená ekonomika narástla v porovnaní s prechádzajúcim štvrťrokom o 0,6 percent, a na medziročnej báze sme rástli tempom 2,5 percenta. Nie je to však ani zďaleka rast, na ktorý sme boli zvyknutí v predkrízových obdobiach.

V roku 2015 bude ekonomický rast SR podľa očakávaní postupne zrýchľovať a na konci prognózovaného obdobia dosiahne tempo 3,5%. Dôležité sú zdroje rastu – oživenie spotreby domácností a investícií podnikov. Spotrebu domácností podporuje dynamika rastu reálnych miezd, najvyššia za posledných sedem rokov (aj kvôli historicky najnižšej inflácii) a tvorba desiatok tisíc nových pracovných miest, ktorá sa premieta do zníženia miery nezamestnanosti.

3. Konsolidácia

Vážené dámy, vážení páni, niekoľko rokov po vypuknutí globálnej krízy, ktorej dôsledky stále pociťujeme aj na Slovensku a s ktorými musíme zápasiť, z pohľadu predkladaného rozpočtu patrí Slovensko medzi päť najzodpovednejších a najlepšie hodnotených krajín Európskej únie, čím sa radí vedľa Nemecka, Holandska, Írska a Luxemburska.

Z pohľadu zodpovedného hospodárenia sa jednoznačne a plným právom radíme do elitného klubu krajín severozápadnej Európy. Toto postavenie je výsledkom úsilia celej vlády Slovenskej republiky. Dámy a páni, dovoľte mi zacitovať z hodnotiacej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá je nezávislou inštitúciou zriadenou ústavným zákonom na hodnotenie nášho úsilia:

„V kontexte európskej diskusie o opätovnom odsúvaní konsolidačných záväzkov niektorých veľkých krajín postoj Slovenska nemožno považovať za samozrejmosť. Je potrebné zdôrazniť, že dosiahnutie približne vyrovnaného hospodárenia v roku 2017 a stabilizácia verejného dlhu bezpečne pod 55% HDP v strednodobom horizonte sú ciele, ktoré sú podľa súčasného makroekonomického scenára nielen v ekonomických možnostiach Slovenska, ale v prípade ich dosiahnutia posunú krajinu do tábora tých členov eurozóny, ktorí k budúcim generáciám postupujú zodpovedne a svoje fiškálne parametre neupravujú len preto, lebo to od nich vyžadujú európske pravidlá.“

Dovoľte mi teda vyjadriť nádej – akokoľvek naivnú – že sa nikto z pléna nezníži k plytkým obvineniam z rozpočtovej nezodpovednosti.

Konsolidácia je, v porovnaní so scenárom nezmenených politík, tvorená z 55% opatreniami na strane výdavkov, ktoré medziročne klesajú o 536 miliónov eur, a zo 45% opatreniami na strane príjmov, ktoré sa medziročne zvyšujú o 431 milióna eur. Tieto parametre už zahŕňajú výbormi prerokované pozmeňovacie návrhy.

Dámy a páni, dovoľte, aby som pripomenul, že východiskový návrh rozpočtu schválila vláda v situácii, keď bolo dočasne aktivované sankčné pásmo ústavného zákona o dlhovej brzde. To parametricky zadefinovalo obmedzenia na výdavkovej strane. Cieľ deficitu verejných financií sa stanovil na úroveň 1,98 % HDP. To predstavovalo štrukturálnu konsolidáciu oproti očakávanej skutočnosti v roku 2014 o 1,2 % HDP.

Po odbrzdení tohto pásma na základe jesennej notifikácie Eurostatu sa otvoril priestor, aby sa v Národnej rade prijala séria pozmeňovacích návrhov smerujúcich na posilnenie financovania priorít. Za všetky spomeniem vlajkovú loď sociálnych opatrení – odvodovú úľavu, na ktorú sme vyčlenili 150 miliónov eur v záujme oživenia trhu práce, a zvyšovanie učiteľských platov, na ktoré sme vyčlenili ďalších 50 miliónov eur.

Väčšina ďalších opatrení sa zameriava na trh práce, ako v súčasnosti najväčšiu výzvu slovenskej ekonomiky. Súbeh dávky v hmotnej núdzi a mzdy by mal napríklad pomôcť zvýšiť zamestnanosť nízkopríjmových zamestnancov. Rovnako sa bude venovať zosilnená pozornosť problému vysokej nezamestnanosti ekonomicky aktívnych Slovákov mladších ako 25 rokov.

Po zohľadnení všetkých aktuálnych úprav predpokladáme v budúcom roku deficit na úrovni 2,3 % HDP. Pre istotu sme si vytvorili rezervu pre prípadné riziká a šoky vo výške 0,2% HDP. Niektoré návrhy kolegov opozičných poslancov chceli využiť celý priestor, povolený európskymi pravidlami. Dokonca aj schodok na úrovni 2,49 % HDP by zodpovedal medziročnej štrukturálnej konsolidácii o 0,6 % HDP.

Rád by som pripomenul, že vo všetkých zvažovaných scenároch – vrátane deficitu verejných financií na úrovni 2,5 % HDP – by bolo konsolidačné úsilie v roku 2015 plne v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu.

Podľa špecifických odporúčaní schválených Radou EÚ stačí pri zohľadnení očakávaných nepriaznivých hospodárskych podmienok pokrok Slovenska smerom k strednodobému cieľu vo výške 0,1 % HDP.

Ak by sme v hospodárskej politike nespravili žiadnu zmenu a išli podľa scenára nezmenených politík – teda by sme vôbec ďalej nekonsolidovali – deficit by v roku 2015 dosiahol úroveň 3,5 % HDP.

Tak ako vždy, aj v tomto rozpočte sú prítomné riziká – pozitívne aj negatívne. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2015 je ale aj napriek tomu postavený na zdravých nohách, je realistický a vytvára solídnu bázu pre pokračovanie konsolidácie verejných financií aj po roku 2015.

4. Dlh

V tomto roku, teda v roku 2014, by mal dlh prvýkrát od roka 2008 klesnúť a dosiahnuť úroveň 54,1 % HDP. V nasledujúcom období by mal postupne klesnúť až na 51 % HDP v roku 2017. Tento pokles dlhu je podmienený zlepšením primárneho salda (deficitu verejnej správy očisteného o úrokové náklady) a rastom HDP.

Čistý dlh dosiahol na konci roku 2013 výšku 48,9 % HDP, čo je výrazne pod úrovňou hrubého dlhu, a v tomto roku sa stabilizuje tesne nad úrovňou 50 % HDP.

Vzhľadom na pokračujúcu konsolidáciu sa od roku 2016 predpokladá prvýkrát primárny prebytok verejných rozpočtov.

K zmene dlhu verejnej správy prispieva najmä výška hotovostného deficitu štátneho rozpočtu, ktorý bude od roku 2015 klesať. Za rok 2014 sa predpokladá hotovostný schodok štátneho rozpočtu na úrovni 2,6 mld. eur a v roku 2015 už len 2,4 mld. eur.

Významným faktorom vplývajúcim na znižovanie dlhu v roku 2015 je príjem z plánovaného predaja aktív štátu (najmä predaj menšinového podielu v Slovak Telekome) s pozitívnym vplyvom vo výške 1 mld. eur.

Z medzinárodných záväzkov Slovenska voči Európskemu nástroju finančnej stability (EFSF) a Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM) už nepredpokladáme ďalšie vplyvy na medziročnú zmenu dlhu v roku 2015.

Tu by som sa rád pristavil na chvíľu a využil príležitosť vyjadriť sa k občasným poznámkam o tom, aký drahý je náš dlh a náklady s tým súvisiace. Lebo tieto náklady odzrkadľujú názor investorov na súčasnosť a smerovanie slovenskej ekonomiky:
– Náklady na obsluhu štátneho dlhu sú na rekordných minimách tak ako sú aj úroky na našich dlhopisoch. Diverzifikujeme naše portfólio a predlžujeme priemernú splatnosť našich dlhopisov
– Výnosy našich 10-ročných cenných papieroch klesli podľa agentúry Reuters z 2,54 % na začiatku januára tohto roku na súčasných 1,38%
V októbri, počas dvoch nabitých dní s investormi v Spojených štátoch, ktoré zahŕňali napríklad globálne investičné banky, napríklad aj Goldman Sachs, ale aj najväčší penzijný fond amerických učiteľov, sme dostali unisono jasný odkaz „Slovakia is for us a success story. Unfortunatelly you are now somehow too expensive to buy.“ Čo inými slovami znamení, že dôvera investorov stlačila možnosť ich výnosov na také nízke úrovne, že začína byť ťažké na nich zarobiť. Napriek tomu sa nás s nádejou pýtali, kedy sa vrátime na dolárový trh s novou emisiou. Myslím, že to hovorí samo za seba. A aby sme boli plne fér, je to samozrejme zásluha nielen nás, ale aj toho, čo sa robilo predtým. Pre mňa je dôležité a potešujúce, ako dobre sú slovenská ekonomika a verejné financie vnímané v zahraničí.

5. Príjmová strana rozpočtu

Samozrejme, vždy je viacero pohľadov na to, ako konsolidovať, aké inštrumentárium použiť pri ozdravovaní verejných financií. Je to legitímny postoj – je prirodzené mať rozdielne názory ohľadom toho, ako prísť do cieľa. Jedna vec sú ale preferencie, druhá vec sú fakty. Často počúvam, že štát na Slovensku je príliš drahý a máme ďalej znižovať výdavky. S týmto už, pri všetkej úcte, súhlasiť nemôžem.

Čísla Eurostatu potvrdzujú, že pomer vládnych výdavkov k HDP bol v roku 2013 na Slovensku najnižší spomedzi krajín V4 a rovnako to platí aj o príjmovej strane. To že sme pod priemerom EÚ a samotnej eurozóny nie je potrebné zdôrazňovať.

Po tomto všeobecnom úvode mi dovoľte zamerať sa podrobnejšie na jednotlivé aspekty navrhovaného štátneho rozpočtu.

Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 je zostavený na základe metodiky ESA 2010, zatiaľ čo schválený rozpočet na rok 2014 bol v ESA95. Z hľadiska daňových príjmov spočíva rozdiel v metodikách v zaznamenávaní daňových kreditov nie priamo v daňových príjmoch, ale na výdavkovej strane, s nulovým vplyvom na deficit. Celkový vplyv zmeny metodiky je 263 mil. eur, o ktorý pri pohľade na zmeny oproti schválenému rozpočtu analyticky očisťujeme.

Opatrenia na príjmoch

– Pri dani z pridanej hodnoty ostáva v roku 2015 sadzba dane na úrovni 20 %.

– Zavádzajú sa viaceré zmeny v daňovom odpisovaní majetku. Ich spoločným cieľom je zvýšenie úspešnosti výberu daní prostredníctvom obmedzenia súčasných veľmi výhodných podmienok odpisovania. Všetky zmeny v odpisovaní sa uplatnia aj na už doteraz odpisovaný majetok. Medzi tieto opatrenia patrí zvýšenie doby odpisovania pre administratívne budovy zo súčasných 20 rokov na 40 rokov. Doterajšia doba odpisovania pre tieto budovy nereflektovala ich skutočnú životnosť a reálnu využiteľnosť. Navyše bola neprimerane krátka aj oproti okolitým

– Za účelom zvýšenia úspešnosti výberu daní dôjde k rozšíreniu povinnosti evidencie tržieb v elektronickej registračnej pokladnici aj na nové oblasti (hotely a reštaurácie, odborné vedecké a technické činnosti a všeobecní lekári, lekári-špecialisti, zubári, a pod.); tiež sa zavádza povinnosť zdaňovania peňažných a nepeňažných plnení od farmaceutických firiem zrážkovou daňou.

– Zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie je krokom k obmedzeniu možnosti daňových únikov a prelievaniu ziskov medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými spoločnosťami (tzv. transferové oceňovanie). Pravidlá nízkej kapitalizácie sú štandardným nástrojom v takmer všetkých vyspelých krajinách. Slovensko sa touto zmenou pridáva ku krajinám, ktoré aktívne bojujú s nekalými praktikami transferu ziskov do zahraničia za účelom zníženia daňovej povinnosti.
– Zavedenie odpočtu výdavkov na výskum a vývoj od základu dane bude mať pozitívny vplyv na investície do vedy a výskumu na Slovensku. Opatrenie zahŕňa priamy odpočet výdavkov vo výške 25 % celkovej výšky výdavkov, ďalej 25 % z medziročného nárastu výdavkov a 25 % z výšky výdavkov na mzdy novoprijatých absolventov.

– V rámci novely zákona o dani z príjmov sa navrhuje na základe daňového auditu limitovanie vybraných daňovo uznateľných výdavkov. Ide napríklad o hornú hranicu pre vstupnú cenu motorových vozidiel a zdanenie príjmu zo zmluvných pokút. Spadá sem aj zvýšenie a zosúladenie sumy odvodovej úľavy pre

6. Výdavková strana rozpočtu

– Najdôležitejšie výdavkové priority som už spomenul v úvode. 150 mil. eur investujeme do odvodovej úľavy. Reforma má ambíciu pozitívne ovplyvniť zamestnávanie a záujem o zamestnanie sa ľudí s nižšími zručnosťami a v menej rozvinutých regiónoch. Vďaka vyššej čistej mzde sa zvýši ponuka práce. Zvýšený dopyt po pracovnej sile očakávame zo znížených nákladov práce nad úrovňou minimálnej mzdy. Sekundárnym pozitívnym vplyvom budú vyššie disponibilné príjmy nízkopríjmových domácností a tým rast ich spotreby. Čistá minimálna mzda vzrastie medziročne o 32 eur za mesiac, čo ju posunie nad hranicu chudoby.
– Už tretí rok po sebe sme schopní výraznejšie zvýšiť platy učiteľov v regionálnom školstve, ktoré tak výraznejšie prevýšia priemernú mzdu. Pre riešenie najvýznamnejšieho problému Slovenska – vysokej nezamestnanosti je kvalitné vzdelanie zodpovedajúce potrebám slovenskej ekonomiky najdôležitejším predpokladom.
– Od 17. novembra 2014 môžu viaceré skupiny občanov bezplatne cestovať na železniciach. Cestovný lístok na bezplatnú prepravu získali deti, žiaci, študenti do 26 rokov a poberatelia dôchodkov. Odhadované náklady opatrenia sú 13 mil. eur.
– Na plnenie novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi bude v roku 2015 vytvorených na úradoch práce 840 nových miest pre terénnych pracovníkov spolupracujúcich s poberateľmi dávok. Očakávané náklady sú približne 9 mil. eur.

– V roku 2015 bude navýšená alokácia na asistentov učiteľov v regionálnom školstve o 7 mil. eur. Ide o zabezpečenie mzdových prostriedkov pre nových asistentov učiteľa, ktorí budú pridelení podľa potreby do škôl so znevýhodnenými žiakmi. Dopyt škôl by tak mal byť úplne pokrytý.

– Vláda si stanovila za cieľ rozšíriť kapacity predškolských zariadení s cieľom zvýšenia zamestnanosti žien, ako aj integrácie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. V roku 2015 boli v rozpočte na tento účel vyčlenené prostriedky v objeme 5 mil. eur.

– Na podporu dlhodobo nezamestnaných bude od roku 2015 zavedený súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Nárok vznikne dlhodobo nezamestnanému alebo neaktívnemu uchádzačovi o zamestnanie pri vzniku pracovného pomeru (aspoň polovičný pracovný úväzok). Musí byť zároveň členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, alebo ktorej táto pomoc skončila z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Príjem z nového zamestnania môže byť najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy. Prvých 6 mesiacov bude takýto zamestnanec poberať 126,44 eur a nasledujúci polrok táto suma klesne na 63,07 eur. V súčasnosti jednotlivec stráca nárok na pomoc v hmotnej núdzi okamžite pri zamestnaní sa za minimálnu mzdu. Náklady na pokrytie zvýšených výdavkov rozpočtu verejnej správy budú v roku 2015 približne 3 mil. eur.

– V rámci pokračujúcej reformy štátnej správy ESO sa vláda zaviazala racionalizovať počet organizácií štátu, zlepšovať ich služobné procesy a zvyšovať efektívnosť. V rozpočte na rok 2015 umožnia zmeny v rozpočtových a príspevkových organizáciách štátu vytvorenie úspory 206 mil. eur voči NPC.

– Rast verejných výdavkov v zdravotníctve bude v roku 2015 v porovnaní s NPC tlmený opatreniami v objeme 0,13 % HDP, hoci zdroje v zdravotníctve naďalej porastú rýchlejšie, než inflácia. Opatrenia v zdravotníctve sa zamerajú na dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti bez ohrozenia dostupnosti a kvality liečby. Ich cieľom bude predovšetkým zastavenie zadlžovania 13 štátnych univerzitných a fakultných nemocníc, optimalizácia ich lôžkového fondu a investície do výstavby a rekonštrukcie nových, efektívnejších nemocníc. Zavedie sa integrovaný model poskytovania zdravotnej starostlivosti, zjednotia sa liečebné postupy. Finančné riadenie nemocníc bude nastavené tak, aby bol odmeňovaný výkon a zvyšovanie efektívnosti. Nemocnice by do konca roka 2015 mali dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa zjednotia liečebné postupy pre všetky diagnózy – to by malo priniesť najmä vyšší tlak na kvalitu starostlivosti a umožniť prechod na platby za diagnostickú skupinu (DRG) do roku 2017.

Minulé roky ste nám vyčítali nereálnosť našich rozpočtových plánov. Verím, že tentokrát neuvidíme trhanie rozpočtu na kusy ako nereálneho plánu a nami vytýčená cesta nebude spochybnená. Dovoľte mi obzrieť sa trošku do minulosti, a zaspomínať na niektoré vyjadrenia, ktoré skutočnosť nepotvrdila:

• Sulík (Dec 2012) „Socialistický rozpočet, ktorý je postavený na vode. Tie čísla v rozpočte sú nereálne. Takto ten rozpočet fungovať nebude.“
• Bugár (po schválení RVS na rok 2013) „Poslanci Smeru schválili štátny rozpočet, ktorý v sebe má zakódovanú neudržateľnosť deficitu pod tri percentá.“

A realita ?
Deficit verejných financií v roku 2013 klesol na 2,6 % HDP a štrukturálny deficit dosiahol historicky najnižšiu hodnotu 1,3 % HDP — konsolidačné úsilie v roku 2013 bolo jedno z najväčších od nášho vstupu do EÚ — vo výške 2,2 % HDP.
Ročné priemerné konsolidačné úsilie za roky 2010-2013 dosiahlo 1,5 % HDP, vyššie ako požadované 1 % HDP podľa odporúčaní Rady EÚ.
Tieto úspechy znamenali náš výstup z procedúry nadmerného deficitu po to ako Európska komisia zhodnotila, že konsolidácia prebieha udržateľným spôsobom
Tento rok došlo k miernej fiškálnej expanzii, no bude to vykompenzované budúci rok. Vláda bude v strednodobom horizonte pokračovať v ozdravovaní verejných financií smerom k štrukturálne vyrovnanému rozpočtu v roku 2017.

To že máme priestor alokovať zdroje na nami zvolené priority úzko súvisí s úspechmi nášho boja proti daňovým únikom. Prioritou vlády naďalej ostáva boj proti únikom na DPH, pridáva sa aj potieranie únikov na DPPO.

Opatrenia na boj proti únikom na DPH prijaté od konca roka 2012 pomohli zvrátiť dlhoročný nepriaznivý vývoj. Úspešnosť výberu DPH stúpa už sedem po sebe nasledujúcich štvrťrokov a dosiahla úroveň roka 2009.
Vyššia úspešnosť výberu DPH oproti úrovni z roka 2012 znamená dodatočné príjmy na úrovni 241 mil. eur (0,3 % HDP) v 2013 a ďalších 514 mil. eur (0,7% HDP) v 2014.

V roku 2014 je najdôležitejším opatrením v oblasti boja proti daňovým únikom zavedenie kontrolného výkazu, ktorý zvýši efektivitu kontrol nadmerných odpočtov.

Vzhľadom na komplexnosť kontrol nadmerných odpočtov je ich priemerná dĺžka trvania 6-9 mesiacov. Účinky zavedenia kontrolného výkazu by sa teda mali do výnosu DPH premietnuť s väčším odstupom a môžu predstavovať pozitívne riziko pre našu dnešnú prognózu DPH.
Chorobou Slovenska jednoznačne nie sú vysoké dane ale daňové podvody. Len pre osvieženie pamäte, výška daňových únikov na Slovensku v roku 2011 – a to nebolo za našej vlády – dosiahla podľa Európskej komisie výšku necelé 3 miliardy euro – to je takmer celý deficit štátneho rozpočtu. Viete, vieme si spočítať čo všetko sa s touto sumou dá robiť. Dane nie sú problém, skôr to čo za to spoločnosť a volič dostane naspäť a to je férová debata o tom ako politici spravujú tento štát a o tom sa môžeme rozprávať a zlepšovať to.

Dobrých správ pomaly pribúda, nie že by bolo všetko zrazu ružové ale berme prosím na vedomie že:
• Miera nezamestnanosti poklesne v tomto roku na 13,5% a v budúcom roku dôjde k jej ďalšiemu zníženiu
• Reálna mzda v roku 2014 vzrastie o vyše 4%, čo predstavuje najvyššie tempo za posledných sedem rokov. Dôvodom výrazného rastu je nulový rast cien, ako aj nadpriemerný rast nominálnych miezd
• Inflácia v tomto roku bude na najnižšej úrovni od vzniku Slovenskej republiky. Očakávaný medziročný rast cien je v tomto roku na úrovni 0,1 %. Pomalý rast cien je výsledkom pozitívneho vývoja nákladových faktorov a slabej reakcie na dopytové impulzy. Disinflačný impulz z nákladovej strany pramení hlavne z poklesu cien energií a primárnych vstupov na globálnych trhoch.

Aj keď je ekonomická situácia stále krehká sú lastovičky ktoré nám dávajú dôvod nevidieť svet čiernymi okuliarmi:
V novembri – dôvera v priemysle, ktorá je najväčšou zložkou indikátora, zaznamenala nárast a nachádza sa na najvyššej úrovni od roku 2011. Naznačuje tak, že medzikvartálny rast produkcie a exportu by mohol pokračovať. Výrazne sa zvýšila aj dôvera v službách, ktorá tak vymazala pokles z predchádzajúcich troch mesiacov. Dôvera v stavebníctve opäť vzrástla a opäť prekračuje pokrízové rekordy. Dôvera v maloobchode ako jediná mierne klesla, stále sa však nachádza na najvyšších hodnotách za posledné tri roky. Spotrebiteľská dôvera pokračovala v raste, najmä pre zlepšenie očakávaní domácností o vývoji hospodárskej situácie a nezamestnanosti.

Slovenský predstihový indikátor zatiaľ nenaznačuje spomalenie vo štvrtom štvrťroku, na rozdiel od zahraničných indikátorov. Štruktúra indikátora naznačuje, že rast bude naďalej ťahaný domácim dopytom

Záver

Oceňujem, že po hodnoteniach domácich aj európskych autorít nikto z vás nespochybňuje základné rámce štátneho rozpočtu. No dovoľte mi reagovať na podľa mňa nespravodlivú kritiku niektorých pánov poslancov. Podľa nich, vláda viac občanom berie, ako im dáva, a ozdravuje v budúcom roku verejné financie na úkor ľudí a firiem, nie štátnych výdavkov.
Je nespochybniteľné, že väčšina plánovaného zníženia deficitu je vďaka nižšími verejným výdavkom a odstraňovaním špekulatívnych výnimiek v daňových zákonoch.
Konsolidácia nie sú preteky. Ukázali sme, že vieme zostaviť rozpočet aj s dvojpercentným deficitom. No pre mňa ako ministra financií je rovnako dôležité, aby sme našim riadením verejných financií dokázali pomôcť ľuďom, podporiť hospodársky rast a pomôcť riešiť najpálčivejšie problémy Slovenska. Diskusia o prioritách rozpočtu na budúci rok v navrhovaných rámcoch patrí na pôdu tohto parlamentu. Ja sa na ňu veľmi teším.

Vyhlásenia a oznamy je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

jb;qq

K téme

Otvorený list Slovenskej komory audítorov o neuváženom zbavovaní sa kontroly štátu nad verejnými financiami Ešte to stíhate! Premeňte šancu v PLANEO Elektro na výhru 100 % vrátenia ceny nákupu

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Štátna správa

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.