Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
22. januára 2018 SprávySlovensko od PRservis.skSITA Diskusia()

Uhoľná platforma Európy očami baníkov

BRATISLAVA 22. januára 2018 

Peter Čičmanec,
predseda predstavenstva
a generálny riaditeľ
Hornonitrianske bane Prievidza, a. s.

Záver roka bol intenzívne poznamenaný témou ťažby uhlia. Dôvodom bol zrod  Platformy uhoľného priemyslu na pôde Európskeho parlamentu. Zároveň s ňou sa objavili aj snahy niektorých politikov a médií prezentovať ju ako rozhodnutie európskych štruktúr o okamžitom ukončení domácej ťažby uhlia.

Hoci si to niektorí neradi pripúšťajú, význam uhlia v európskej energetike je stále veľký. Viac ako štvrtinu elektrickej energie vyrába 280 uhoľných elektrární. Uhlie sa ťaží v 41 regiónoch, v 12 členských krajinách, vrátane Slovenska. V Nemecku, kde ročná ťažba uhlia predstavuje 182 miliónov  ton a  v Českej republike 46 miliónov ton,  vyrábajú až 50% energie z uhlia.  V Poľsku, ktoré ťaží ročne 133 miliónov ton,  tento podiel presahuje 80%.

Slovensko má  ťažbou 1,8 miliónov ton uhlia len zanedbateľný, 0,36 %-ný, podiel na celkovom objeme produkcie v rámci Európskej únie  (499 miliónov ton – rok 2015).  Z domáceho hnedého uhlia  vyrábame  len  5 – 8% energie v Elektrárni Nováky, jedinej ekologizovanej elektrárni, na ktorú sa slovenská elektrizačná sústava môže už roky bez problémov spoľahnúť.  V roku 2015 prešla rozsiahlou rekonštrukciou a modernizáciou, týkajúcou sa ekologizácie spalín. V súčasnosti do bodky plní limity emisných látok, vplývajúcich na životné prostredie, aj tie sprísnené, ktorých platnosť bude Európska únia vyžadovať  po roku 2021.

Slovensko má len jediný domáci energetický zdroj – hnedé uhlie.  Nemáme v zálohe žiadny iný spoľahlivý, lacný, jednoduchší a ekologickejší domáci zdroj na vykrývanie výpadkov  a  zabezpečenie neprerušovaných dodávok elektriny v elektrizačnej sústave, ako  je uhoľná elektráreň na báze domáceho uhlia.

Časť elektrickej energie musíme v súčasnosti  doviezť zo zahraničia. Vzhľadom na to, že Elektráreň Nováky  poskytuje systémové a regulačné služby, cena elektrického výkonu slúžiaceho pre zálohovanie poruchových výpadkov elektriny je rádovo 10 a viac násobne vyššia ako základná cena nakupovanej elektriny.  Riešenie dovozom elektriny nie je z hľadiska bezpečnosti sústavy adekvátne, pretože v prípade výpadku každá krajina „zachraňuje“ v prvom rade seba.  Riziká tohto stavu naplno odhalila plynová kríza v roku 2009.

Hoci ambiciózne klimatické politiky nabádajú jednotlivé členské krajiny EÚ k postupnému  obmedzovaniu  využívania uhlia, nastavený energetický mix zostáva aj naďalej v rukách jednotlivých štátov.  Európska komisia nepožaduje, aby okamžite odzvonili ťažbe uhlia a jeho využitiu.

Do pilotného programu transformácie má byť medzi prvými zapojený aj región hornej Nitry. Ťažba domáceho hnedého uhlia tu má viac ako 100-ročnú tradíciu. V súčasnosti je na ňu naviazaných 11 000 priamych a nepriamych pracovných miest. Je  teda významným pilierom zamestnanosti a sociálnej stability regiónu.

Prezentované ciele Platformy uhoľného priemyslu hovoria o postupnej transformácii baníckych regiónov, ako príležitosti pre štart nových projektov, ktoré po ukončení ťažby uhlia, oživia ich regionálnu ekonomiku.  Hoci transformáciu baníckeho regiónu vnímajú niektorí lokálni politici ako príležitosť pre svoje vlastné politické ambície a zviditeľnenie,  rozsah a dôsledky tohto problému výrazne presahujú možnosti regiónu.

Riešenia je potrebné hľadať  na  najvyššej úrovni,  na úrovni kompetencií vlády a Európskej komisie. Tento náročný proces, rozdelený do viacerých etáp, si vyžaduje pomoc poradnú,  technickú a značné finančné náklady, ktoré by mali byť pokryté  z prostriedkov štátu a  eurofondov. Hornonitrianske bane Prievidza sa aktívne zúčastňujú takýchto rokovaní a sú pripravené spolupracovať na realizácii úloh, ktoré z tohto procesu vyplynú.

Spoločnosť ani doposiaľ  nečakala so založenými rukami na to, čo jej kto v oblasti  diverzifikácie zamestnanosti ponúkne. Dôkazom sú už dnes pracovné miesta vytvorené mimo produktu uhlia – v strojárskej výrobe, dopravných, energetických a hotelierskych službách, v poskytovaní špeciálnych prác vo výškach, hĺbkach, v nedýchateľnom prostredí, ale aj realizácia agro projektov  – skleníkového hospodárstva na pestovanie paradajok v Novákoch a chov rýb v hnedom parku bane Handlová.  Po ukončení ťažby uhlia v bani Cigeľ, v októbri 2017, sa zaoberá prípravou nových projektov pre zmysluplné využitie povrchových a podzemných priestorov na rozvoj podnikateľských aktivít a tvorbu nových pracovných miest.

Európski odborníci sa zhodujú v tom, že proces transformácie uhoľného priemyslu je dlhodobá záležitosť, pokrývajúca neraz až dve generácie.  Na Slovensku je rámec ťažby a využívania domáceho uhlia  určený vládnym uznesením o využívaní domáceho uhlia na výrobu elektrickej energie vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030, čo zodpovedá objemu uhoľných zásob,  ťažobnej spôsobilosti a perspektívam Hornonitrianskych baní Prievidza. Korešponduje s ustanoveniami Banského zákona, ktoré ukladajú ťažobnej spoločnosti povinnosť otvorené ložiská efektívne doťažiť.

Zásoby hnedého uhlia, ktorými disponujú naše ložiská, nám poskytujú dostatočný časový priestor pripraviť sa na postupné ukončenie ťažby a dôstojnú premenu baníckych regiónov, aby  zmeny, ktoré po transformácii nastanú,  boli sociálne spravodlivé.

Treba však brať do úvahy aj fakt, že každá profesia si vyžaduje určitú odbornosť a kvalifikáciu. Nie každý druh práce vyhovuje každému. Ľudia s kvalifikáciou baníka sú fyzicky zdatní,  zvyknutí na neustále zmeny a rôznorodosť práce, vyplývajúcu zo špecifík banskej prevádzky. Pásová výroba, ktorá  je monotónna a stereotypná, vyžadujúca jemnú motoriku, nie je vhodná pre ľudí tejto profesie. Na nezmysly odborníkov „od stola“, že baníkov treba zamestnať v turistickom ruchu, pri zatepľovaní budov, najnovšie voziť ich  tzv.  „Jaguár expresom“  do automobilky v Nitre, vzdialenej od Prievidze približne 80 kilometrov, treba čo najskôr zabudnúť.

Náhla strata zamestnania by výrazne zasiahla do  kvality  osobného života baníckych rodín.  Baníci by museli opustiť svoje rodinné zázemie, záľuby, cestovať za prácou, zmeniť doterajší spôsob života, čo nie je ľahké a prijateľné pre každého jedinca.

Zmeny, ktoré slovenskí baníci očakávajú od transformácie regiónu, by mali  byť sociálne spravodlivé. Cielenými opatreniami je potrebné zaručiť pre terajších baníkov a ostatných zamestnancov odbornú prípravu a  isté pracovné miesta v rámci dôstojných alternatív zamestnanosti.

Výsledkom tohto procesu nesmie byť vyháňanie ľudí z ich domovov,   vyľudnený región, rozbité rodiny,  frustrovaní ľudia a zhoršenie životnej úrovne slovenských baníkov.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič v tejto súvislosti uviedol, že snahou bude nájsť riešenie dobré pre každého jedného baníka a pre región ako taký. Banícke spoločenstvo je pripravené ochotne spolupracovať a podieľať sa na tom, aby reálne došlo k naplneniu týchto slov.

 

 

Odporúčané články

Hornonitrianske bane Prievidza: Odmietame tvrdenia Greenpeace o znečisťovaní rieky Nitra! Stanovisko spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza: Zlé rozhodnutie je hazardom s osudmi tisícok obyvateľov hornej Nitry

Témy

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Slovensko

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies