Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
26. mája 2016 PR správyPodnikové info od PRservis.skSITA Diskusia()

V baniach pracuje podľa SaS „údajne množstvo“ až 2% Rumunov

BRATISLAVA 26. mája – V nedeľu 22. mája 2016 vo vysielaní RTVS, v relácii „O päť minút dvanásť“ poslanec za stranu Sloboda a solidarita JOZEF MIHÁL sa vyjadril k zamestnávaniu rumunských baníkov v Hornonitrianskych baniach Prievidza. Poďla jeho slov: „údajne je množstvo Rumunov napríklad v Hornonitrianskych baniach Prievidza. A to je zároveň firma, ktorú masívne dotujeme, aby sme zachránili našich zamestnancov, a pritom údajne je tam vysoký počet Rumunov.“

Tvrdenie o „údajnom množstve Rumunov“ v našich baniach zopakovali na tlačovej besede strany SaS, na pôde NR SR, v stredu 25. mája 2016 aj poslanci Eugen Jurzyca a Karol Galek.

Bez znalosti a overenia faktov, skrývajúc sa za slovko „údajne“ zámerne vytvárajú vo verejnosti dojem, že v slovenských baniach pracujú najmä cudzinci. Skutočnosť je však úplne iná:

V skupine Hornonitrianske bane, v materskej a dcérskych spoločnostiach sme k 1. máju 2016 poskytovali pracovnú príležitosť pre 4 149 zamestnancov. Na našich pracoviskách v podzemí pracuje 92 kvalifikovaných rumunských baníkov. „Údajné množstvo Rumunov“ podľa poslancov strany SaS, tvorí len 2,2 % z celkového počtu zamestnancov.

Hoci Hornonitrianske bane Prievidza majú záujem poskytovať prácu predovšetkým ľuďom z regiónu a slovenským občanom, vplyvom úplnej likvidácie baníckeho stredného učňovského školstva, začiatkom 90-tych rokov minulého storočia, trh práce neponúka kvalifikovaných baníkov. Rumunskí baníci k nám prišli v rokoch 2007-2008. Ide o ľudí, ktorí majú potrebnú odbornosť, skúsenosti a prax z baní. Zostali u nás pracovať len tí, ktorí sa osvedčili a mnohí z nich sa tu usadili aj s rodinami.

Na margo tvrdenia, že v baniach sa oplatí pracovať len Rumunom, uvádzame: Priemerný zárobok zamestnancov (v podzemí aj na povrchu) za rok 2015 dosiahol v Hornonitrianskych baniach 890 eur. Priemerný zárobok baníkov na produktívnych pracoviskách, na stenových poruboch pri ťažbe uhlia bol 1 127 eur.

Čo sa týka masívneho dotovania slovenských baníkov, podpora ťažby fosílnych palív sa uplatňuje všade vo svete. V USA dostávajú fosílne palivá ročne 700 miliárd, v Rusku 335 miliárd a Európska únia ročne prispieva 330 miliardami dolárov. Na Slovensku výroba elektriny z domáceho uhlia je vo všeobecno-hospodárskom záujme a je v súlade s pravidlami Európskej únie. Kým podpora pre uhlie bola v roku 2014 podľa portálu vEnergetike.sk 90 miliónov eur, v rámci tej istej tarify zaplatili slovenskí spotrebitelia 400 miliónov eur pre podporu zelenej elektriny.

Diskutujúci poukazovali na vysokú cenu elektriny z uhlia. Ak je ich záujmom preferovať solárne – fotovoltaické elektrárne, tak podotýkame, že nákupná cena elektriny z tepelných elektrární je 128 eur/MWh. Najvyššia cena elektriny v mixe je fotovoltaika 430 eur/MWh. Náklady na výkup tejto elektriky sú viac ako dvojnásobné oproti všeobecnému hospodárskemu záujmu, pričom výroba je len tretinová a spoľahlivosť závislá od slnka.

Reťazec ľudí naviazaných na výrobu elektriny z domáceho uhlia má 11 tisíc zamestnancov. Celkovo na DPH, daniach a odvodoch odvedie do štátneho rozpočtu 98 miliónov eur ročne. V prípade ukončenia ťažby by si podpora v nezamestnanosti vyžiadala 28 mil. eur. Celkový dopad na štátny rozpočet by bol 126 mil. eur.
Podpora, ktorú získavajú Slovenské elektrárne v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu na využívanie domáceho uhlia, je štandardná podpora, bez ktorej by nemohol vyrábať elekrinu žiadny zo subjektov z dovozového plynu alebo uhlia.

Elektrina z hnedého uhlia, ktoré je našim jediným domácim energetickým zdrojom, je dôležitá z hľadiska energetickej bezpečnosti. Okrem toho vyrovnáva odchýlky v spotrebe elektriny, ale aj fluktuáciu výroby obnoviteľných zdrojov, hlavne solárnych elektrární, resp. výpadky pri rekonštrukcii a nábehu jadrových elektrární.

Elektrizačná sústava Slovenskej republiky je najdôležitejšia štátna infraštruktúra. V prípade jej kolapsu, by štát prestal existovať. Úlohou štátu je zabezpečiť, aby bola funkčná, spoľahlivo slúžila v prospech obyvateľov a priemyslu. Štát má zodpovednosť, preto aj plné právo a povinnosť, prijímať opatrenia, aby zachoval technickú odolnosť elektrizačnej sústavy, tým aj bezpečnosť a spoľahlivosť výroby a dodávky elektriny na celom území Slovenska. A práve jedným z takýchto opatrení je aj „Výroba elektriny z domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme“. Ide o sytémové riešenie, ktoré navyše eliminuje „živelné“ prístupy k domácej ťažbe surovín, známe z okolitých štátov.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

K téme

Na výzore záleží. Pravá Treska v majonéze musí byť „strapatá“ Klamstvá o hlušinovej skládke v Novákoch

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Podnikové info

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.