Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
18. novembra 2013 PR správyOstatné od PRservis.skSITA Diskusia()

Rusíni: Možnosti na zastavenie asimilácie existujú

BRATISLAVA 18. novembra – Aké práva a aké možnosti ochrany majú národnostné menšiny na Slovensku? Týchto možností vôbec nie je málo, treba ich však poznať a ovládať mechanizmus ich fungovania. Hoci sme multikultúrna krajina, často to nie sú natoľko známe fakty, aby sa dostatočne využívali. Aj preto projekt Čemerica I pred dvoma rokmi priblížil v sérii článkov, verejných seminárov a besied na školách inštitúcie vytvorené na ochranu a presadzovanie menšinových práv so špeciálnym zameraním na rusínsku národnostnú menšinu. Rusíni sú totiž – okrem rómskej menšiny – jediné etnikum na Slovensku, ktoré sa nemôže oprieť o svoju materskú krajinu. Ostatné národnosti takúto možnosť majú a v rôznej miere ju využívajú.

Pre Rusínov sú preto dôležité všetky inštitúcie a nástroje, ktoré by im pomohli sa zviditeľňovať a hlásiť sa k svojim právam, tie by im však mali umožňovať aj odstraňovať nedostatky. Paradoxom doby je, že Rusíni sa stali už treťou najväčšou menšinou na Slovensku a zároveň sú z prvej „veľkej“ päťky národností okrem Rómov tou jedinou, komu v dvoch sčítaniach za sebou stúpol počet prihlásených obyvateľov. No na druhej strane sa Rusíni stretávajú s dlhodobo neriešenými problémami. Napríklad vo financovaní rusínskych aktivít, v používaní rusínskeho jazyka, v národnostnom verejnoprávnom vysielaní, či v dodržiavaní ústavného práva na vzdelanie v rodnom jazyku.

Možnosti na domácej i vonkajšej pôde
Ako pripomenul už predošlý projekt Čemerica I, ochranu menšinových práv u nás garantuje jednak Ústava SR a ďalšie slovenské zákony, ako aj medzinárodné zmluvy, na dodržiavanie ktorých sa zaviazalo aj Slovensko.

Z domácich inštitúcií, vytvorených okrem iného aj pre garantovanie národnostných práv, pripomeňme najmä Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť vedenú vicepremiérom a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, ktorá sa za pôsobenia posledných troch vlád už niekoľkokrát rekonštruovala. Ďalej je to verejný ochranca práv – ombudsman či Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Na medzinárodnej úrovni sú pre menšiny na Slovensku, teda aj pre rusínsku, najvýznamnejšie Európska charta menšinových alebo regionálnych jazykov a Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín.

Minimum rusínskych škôl
Kým predošlý projekt Čemerica I sa zameral na vzdelávanie príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny v oblasti ľudských práv, ako aj na interkultúrny dialóg s väčšinovým národom, pokračovanie tohto projektu, Čemerica II, sa chce ešte viac sústrediť na ľudsko-právne problémy tejto menšiny.

Osobitne pre rusínsky národ má práve vzdelávanie v tomto smere mimoriadny význam. Asimilácia Rusínov totiž pokračuje už vyše pol storočia. Hoci tento proces nie je na prvý pohľad až taký badateľný, v skutočnosti dosahuje dramatický, takmer nezvratný trend. Aj keď sa pod to podpísali rôzne okolnosti, objektívne i subjektívne, faktom zostáva, že Rusíni ako tretia najpočetnejšia menšina napriek tomu, že podľa Ústavy SR im patrí právo na vzdelanie v materčine, majú iba minimum takýchto možností. V predchádzajúcom školskom roku tu boli len dve školy základného stupňa s vyučovaním rusínskeho jazyka a dve materské škôlky. Na stredných školách sa v školskom roku 2012/2013 vyučovala rusínčina len v piatich prípadoch. Potvrdzuje to aj oficiálna čerstvo zverejnená Správa o postavení národnostných menšín za rok 2012.

Nie je vôbec náhoda, že v Európe v 90. rokoch ešte predtým, než odštartovali medzinárodné aktivity na ochranu menšín, vznikla najprv celoeurópska iniciatíva na ochranu menšinových jazykov. Takže každá krajina pripojená k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov a taktiež k Rámcovému dohovoru na ochranu národnostných menšín sa zaviazala ku garanciám, Slovensko nevynímajúc. Podľa Charty ide predovšetkým o to zabezpečiť rozvoj, vyučovanie a štúdium v priznaných menšinových jazykoch „na všetkých potrebných stupňoch“. Pretože národ, ktorý prichádza o svoj jazyk, prestáva komunikovať vo vnútri aj navonok, a to len urýchľuje hrozbu jeho nezvratného zániku.

Výdobytky v prospech menšín
Na druhej strane je však na Slovensku veľkým bonusom pre všetky priznané menšiny, teda aj pre rusínsku, že im zákon umožňuje uplatňovať svoj jazyk v čoraz širšom rámci. Napríklad používať ho v styku s úradmi, získavať od nich vybrané dokumenty a listiny v svojej rodnej reči, vyžadovať dvojjazyčné tabule názvov obcí, upravovať si meno podľa pravopisu svojho jazyka, ale napríklad aj hovoriť svojim rodným jazykom pri pojednávaniach na súde.

Táňa Rundesová

Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

Odporúčané články

Rusínov treba zjednotiť, aby sa stali svojbytným národom, tvrdil „rusínsky Štúr“ Adolf Dobriansky. Od jeho narodenia uplynie 200 rokov Rusíni sú svetoví – 7. časť

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ostatné

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies