Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
20. decembra 2013 PR správyOstatné od PRservis.skSITA Diskusia()

O rusínčinu nie je záujem, klesá počet škôl i žiakov

BRATISLAVA 20. decembra – Čím je materinský jazyk pre človeka taký dôležitý? Nie je jedno, akým jazykom sa naučí dieťa rozprávať? Pýtajú sa to najmä rodičia, ktorí by chceli učiť svojich potomkov od narodenia napríklad niektorý svetový jazyk. Myslia si, že na materčinu bude dosť iných príležitostí. Mnohí odborníci však tvrdia, že odovzdať rodný jazyk až ako druhý znamená ukrátiť dieťa o niečo, čo sa už nevráti, lebo v materčine je skryté niečo veľmi osobné, čo cez rodný jazyk prenesú rodičia na deti. Podľa psychológov je to na plné rozvinutie osobnosti nevyhnutné.

Také sú rusínske paradoxy
Otázka, či vôbec učiť svoje deti rodný jazyk, je paradoxná. A predsa si ju na Slovensku kladú mnohí rusínski rodičia v rusínskych rodinách. Prečo vôbec vzniká taká otázka? Prečo v krajine, kde si 53-tisíc obyvateľov v štatistickom sčítaní uviedlo ako materinský jazyk rusínčinu, z nich drvivá väčšina pochybuje o jeho význame?

Má to veľa príčin. Okrem vážnych historických sú za tým nepochybne aj dnešné vnútorné, ale aj čisto praktické dôvody samotných Rusínov. Napríklad frustrácia z „malosti“, či „bezvýznamnosti“. Alebo zdržanlivosť či snaha nepresadzovať sa. Ale nejeden rusínsky rodič sa tiež pýta – aké výhody bude mať z rusínčiny moje dieťa? Ako mu mám vysvetliť, prečo rusínčinu tak málo počuje na verejnosti a prečo sa ju bežne neučia ani deti v škole? A sme pritom. Jedným z dôvodov, prečo sa kladú paradoxné otázky o rusínskom jazyku, je aj stav rusínskeho školstva.

Počet škôl klesol
Podľa údajov Metodicko-pedagogického centra v Prešove pôsobia dnes v rámci rusínskeho národnostného školstva len dve malotriedky od 1. po 4. triedu. Je to ZŠ s materskou školou v Čabinách, ktorá existuje päť rokov, a ZŠ s materskou školou v Bajerovciach, ktorá vznikla v roku 2011. V oboch je rusínska reč aj vyučovacím jazykom. Rusínčina sa vyučuje aj na ďalších dedinských či mestských školách vo forme nepovinného predmetu či krúžku. Je to na ZŠ s materskou školou v Radvani nad Laborcom, na cirkevnej ZŠ vo Svidníku, na ZŠ v Medzilaborciach a napokon v Kalnej Roztoke. Spolu na štyroch školách. Ešte pred dvoma rokmi bolo takýchto škôl, kde sa učila rusínčina ako predmet po hlavnom vyučovaní, šesť, vrátane gymnázia v Medzilaborciach.

Na začiatku bol záujem stoviek žiakov
Podľa zverejnených informácií prešovského Metodického centra sa pred zavádzaním rusínčiny do školského systému Slovenska urobili u nás v 90. rokoch dva prieskumy medzi rodičmi. Prvý v roku 1994 zisťoval záujem o predmet rusínsky jazyk a kultúra v rámci druhých tried na základných školách – sondovala to Rusínska obroda na Slovensku. Výsledok? Záujem o výučbu rusínčiny prejavilo v troch okresoch 251 žiakov. Druhý, podrobnejší prieskum, realizovaný začiatkom roku 1996 prostredníctvom školských správ na východnom Slovensku (v okresoch Bardejov, Humenné, Svidník, Prešov, Stará Ľubovňa a Vranov nad Topľou) odhalil, že v 47 obciach na takmer šesťdesiatich základných školách malo záujem o vyučovanie rusínčiny dokonca až 582 žiakov.

Práve tieto zistenia viedli k tomu, že v školskom roku 1997/1998 sa po prvýkrát u nás zaviedol predmet rusínsky jazyk a literatúra do základných škôl. V spomínaných začiatkoch prichádzal do úvahy relatívne optimistický počet, dvanásť. No život ukázal niečo iné. Výučba rusínskeho jazyka sa v danom školskom roku rozbehla len na tretine zaangažovaných škôl – ich počet sa scvrkol na štyri. Miesta, kde sa začalo vyučovať, bezprostredne súviseli s vplyvom rusínskych organizácií a s ich členskou základňou. Podľa pracovníka Metodického centra Mareka Gaja „angažovanosť ich členov bola rozhodujúca aj pri vzniku ďalších základných škôl a gymnázia s vyučovaním rusínskeho jazyka. A taktiež pri vzniku vysokoškolskej inštitúcie – Ústavu národnostných štúdií a cudzích jazykov na Prešovskej univerzite s oddelením rusínskeho jazyka a kultúry“.

Drsná realita dneška
V spomínaných začiatkoch vyzerala situácia nádejne ešte aj v takých obciach ako Kurimka, Cernina, Bieloveža, Kamienka či Rovné. Záujem tam prejavovali aj rodičia aj miestna rusínska organizácia aj starostovia. Faktom je, že dnes sa v týchto dedinách rusínčina nevyučuje.

V štatistike žiakov, ktorí sa celkove učia na Slovensku rusínsky jazyk, sa uvádzali ešte pred dvoma rokmi čísla 180 až 220 detí, v súčasnosti tento počet klesol na 100 až 150 žiakov. Štát dodnes vydal pre rusínske školstvo 4 000 učebníc, pre jednotlivé ročníky zväčša v náklade od 200 do 400 kusov. Učebnice, ktoré boli v rusínčine, však vyšli naposledy v roku 2011. Teda pred dvoma rokmi.

Čo s tým všetkým? Uvedené Metodické centrum navrhovalo už pred dvoma rokmi, že by bolo treba dosiahnuť, aby školy s akoukoľvek formou výučby rusínčiny boli finančne zvýhodnené. Záujem o vyučovanie nášho jazyka by to mohlo medzi pedagógmi, rodičmi aj žiakmi zvýšiť. Finančné zvýhodnenie je však ťažko reálne. Nielen to, prax vraj potvrdzuje, že na školy s vyučovaním rusínčiny neplatí rovnaký meter ako na tie ostatné. A akoby ani to nestačilo – najčerstvejšie plány na zefektívňovanie školstva dokonca rátajú s rušením malotriedok. Práve jediné dve rusínske školy sú malotriedky…

Brusel zdvihol prst smerom k Slovensku
Situáciu s naším národnostným školstvom si už niekoľko rokov všíma aj Výbor expertov pri Rade Európy, ktorý sleduje, ako dodržiavajú členské štáty EÚ Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Podľa tejto charty, ale aj podľa Ústavy SR a taktiež podľa slovenského „školského zákona“ (zákon o výchove a vzdelávaní) sa deťom patriacim k menšinám dáva okrem práva na osvojenie štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelávanie v rodnom jazyku. Žiaľ, veľmi často počuť na Slovensku v rámci obhajoby kompetentných štátnych inštitúcií, že rusínski rodičia nemajú záujem o národnostné školstvo, preto údajne niet koho učiť. Na to dáva jednoznačnú odpoveď spomínaný Výbor expertov Rady Európy z Bruselu. Ten vo svojej poslednej správe odkázal slovenskej vláde, že ak podpísala záväzok umožniť vyučovanie v menšinových jazykoch, platí pre ňu aj záväzok, že ponuka musí predchádzať dopyt. Znamená to, že výučba musí byť organizovaná skôr, než sa rodičia alebo žiaci o ňu začnú zaujímať.

Táňa Rundesová

Zdroje:
Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2012
Správa Výboru expertov Rady Európy
ZIRS: Rusíni na Slovensku – súčasné postavenie a historické kontexty vývinu

Anketa:

Čo robíte pre rozvoj a udržanie výučby rusínskeho jazyka v školách na východe Slovenska?

Ľuba Kráľová, konateľka Občianskeho združenia Kolíska – Kolysočka:
Povedala som si, že v tomto smere treba niečo robiť, a tak v januári som založila OZ Kolysočka – Kolíska a do týždňa od vzniku som pripravila projekt Večerná škola rusínskeho jazyka. Obvolala som riaditeľov škôl a podarilo sa to rozbehnúť na siedmich: v Snine, Pčolinom, vo Svidníku, v Šarišskom Štiavniku, v Kamienke, v Prešove a v Oľšavici sa stretávame v priestoroch Obecného úradu. Peniaze na projekt sme dostali len na hodiny od októbra do decembra 2013. V septembri najprv metodik vyškolil nás ako učiteľky, dal nám knižky a od októbra sme začali vyučovať. Je nás šesť, učíme jednu hodinu týždenne, celkove to vychádza na 10 hodín. Počty záujemcov sú rôzne, napríklad v Prešove je to len 6 ľudí, v Snine však učíme 18 až 19 ľudí, inde je ich okolo 15. Robím všetko preto, aby tieto kurzy mohli trvať až do júna, aby sa neskončili teraz po troch mesiacoch.

Viac o OZ Kolysočka – Kolíska na: http://www.kolysocka-koliska.sk/index.php/sk/

OZ Kolysočka – Kolíska v archívnom zázname Rusínskeho magazínu RTVS:
http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/3080?date=19.11.2013

Vladimír Protivňák, predseda Rusínskej obrody na Slovensku:
V tomto roku robíme v rámci podpory poznania rusínskeho písma – azbuky – prílohu do učebnice vlastivedy pod názvom Poznaj azbuku, otvorí sa ti svet. Budú tam písmenká a texty v azbuke aj v latinke a budú tam aj rôzne poznatky o Rusínoch, o rusínskom kraji či pamätihodnostiach. My však spolupracujeme aj priamo s rusínskymi školami a so starostami obcí, kde sú tieto školy, aby sme vedeli, s čím im môžeme pomôcť. My síce financie nemáme, ale hľadáme riešenia. Napríklad do školy v Čabinách zatekalo, tak sme pomohli vybavovať na krajskom školskom úrade, aby sa spracoval projekt na výmenu potrubia. Podobne spolupracujeme so starostom v Bajerovciach, v Kalnej Roztoke. Teraz riešime problém, ktorý vznikol okolo malotriedok, pri ktorých hrozí, že budú zlikvidované. Iniciovali sme plán a ako Rusíni máme šancu, že sa tieto školy premenujú na rusínske, čím by sa na ne mohli vzťahovať mäkšie podmienky a zároveň by sa na ne mohol dostávať vyšší príspevok.

Peter Štefaňák, predseda občianskeho združenia Molody.Rusyny:
Naša organizácia tým, že je zameraná na mladých, nerobí len tance a zábavy, ale má ako svoj cieľ aj osvetu. V tomto smere sa snažíme robiť aj vysvetľujúce prednášky určené nielen Rusínom, ale aj Slovákom. Vysvetľujeme, kto sú Rusíni, že majú svoj kodifikovaný jazyk a že je to rovnocenný národ so Slovákmi, Čechmi a inými národmi. Na každej našej akcii robíme aj vzdelávaciu a osvetovú činnosť, aby sme nenútene medzi ľudí dostávali aj takéto informácie. Okrem iných prednášok sa snažíme našich členov vzdelávať aj v oblasti rusínskeho jazyka a rusínskej histórie. Každý rok robíme tábor, kde máme lektora rusínčiny a mladých vedieme k tomu, aby sa oboznamovali s kodifikovaným rusínskym jazykom. Od nového roka rozbiehame kurzy rusínskeho jazyka aj v Bratislave – naši ľudia o to prejavili záujem, pričom každý si to bude platiť zo svojho.
(run)

Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk.

Odporúčané články

Každý jazyk má iný rytmus, chuť a vôňu, tvrdí umelkyňa Miro Smolák: Som v Prahe, ale po rusínsky hovorím každý deň

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ostatné

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies