Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
22. mája 2012 PR správyOstatné od PRservis.skSITA Diskusia()

Kto háji záujmy štátu a kto mu škodí?

BRATISLAVA 22. mája – Slovensko je krajinou s veľmi bohatou baníckou históriou, svoj posledný rozkvet zažilo v dobe socialistického systému avšak prechodom na trhovú ekonomiku väčšina baní skončila svoju aktívnu činnosť. V prevažnej väčšine to boli rudné bane v Spišsko-Gemerskom regióne. V súčasnosti sa baníctvo sústreďuje na ťažbu uhlia, nerudných surovín, obmedzene rudných surovín, kameniva, štrkov, ropy a plynu. V tomto kontexte sa pripravuje spracovanie surovinovej politiky štátu, čo by malo byť určitým súhrnom potenciálu čo sa na Slovensku dá ťažiť a v akých bilančných hodnotách, čo je potrebné dovážať. Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky nie je možné považovať za výnimočnú ale ani za zanedbateľnú časť štátneho majetku. Pritom je potrebné podotknúť, že štát v porovnaní s minulým obdobím málo investuje do geologicko-prieskumných prác za účelom vyhľadávanie nerastných surovín.

Jedným z najväčších geologických objavov posledného obdobia na Slovensku je magnezito-mastencové ložisko v katastri obce Gemerská Poloma v okrese Rožňava. Toto ložisko mastenca sa svojimi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi parametrami radí k najvýznamnejším ložiskám svojho druhu v Európe. V zmysle Ústavy SR je nerastné bohatstvo majetkom štátu a spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou a spracovaním nerastných surovín dostávajú od štátu prostredníctvom banských úradov oprávnenia na ťažbu v dobývacích priestoroch. Organizácie vykonávajúce ťažbu odvádzajú štátu poplatky za vydobytý nerast, tzv. banskú rentu. K 1.1.2000 bolo v bilancii vyhradených zásob nerastov SR evidovaných 762 výhradných ložísk s geologickými zásobami 17,3 miliardy ton s výraznou prevahou nerudných surovín. Mnohé ťažobné organizácie mali pridelené dobývacie priestory resp. ťažbu nevykonávali alebo ju prerušili a tak kvôli efektívnemu využívaniu nerastného bohatstva v SR bol prijatý zákon číslo 558/2001 Zb. zákonov účinný od 1.1.2002, ktorým bolo novelizované znenie § 27 Banského zákona, kde bol zavedený odstavec 12 a v ňom uvedená povinnosť pre organizáciu, ktorej bol dobývací priestor určený do 3 rokov od určenia alebo jeho prevodu začať výhradné ložisko dobývať, pričom s neplnením tejto povinnosti sú spojené zákonné následky, a to oprávnenie banského úradu určiť dobývací priestor inej organizácii resp. dobývací priestor zrušiť.

Týmto zákonom sa docielil stav, že dobývacie priestory, ktoré organizácie nevyužívali a nebol pri vypísaní výberového konania o ne záujem sa zrušili, resp. po záujme vo výberovom konaní boli pridelené iným organizáciám. Účinkom tohto zákona sa docielil stav, aby surovinová základňa štátu bola efektívne využívaná resp. sa znížil stav neefektívnych dobývacích priestorov. V náväznosti na vyššie uvedené skutočnosti prišla o dobývací priestor aj spoločnosť Rozmin s.r.o. Rožňava, ktorá v roku 1977 mala pridelený dobývací priestor mastenec Gemerská Poloma. Táto však až do vypísania výberového konania inej organizácii v roku 2004 nezapočala s ťažbou a predmetný dobývací priestor rôznymi špekulatívnymi krokmi blokovala. V súčasnosti vykonávaná ťažobná činnosť spoločnosťou VSK Mining Košice, ktorá sa po poslednom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR cíti byť zneistená, či má vôbec pokračovať v danom projekte. Spoločnosť Rozmin sa súdi o dobývací priestor so SR prostredníctvom banských úr
adov, ktoré už po tretíkrát vydali rozhodnutie o legitímnom pridelení dobývacieho priestoru organizácii VSK Mining. Pritom, sa preukázalo a zástupcovia spoločnosti Rozmin to aj v priebehu súdnych konaní potvrdili, že na danom ložisku nezapočali s ťažbou a dokonca ho ani nesprístupnili. Situáciu komplikujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý už 2 krát vrátil danú vec na obvodný banský úrad s procesných dôvodov. Preto bude zaujímavé sledovať jeho pravdepodobne tretie rozhodnutie. V konečnom dôsledku je ale výsledok taký, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vlastne blokujú ťažbu tohto ložiska už 7 rokov.

Investor VSK Mining, ktorého majiteľom sú rakúske spoločnosti toto ložisko otvoril, započal ťažiť, pričom investoval do otvárky cca 1,5 milióna Eur a pripravoval projekty výstavby, úpravne a spracovania suroviny , zvažuje či vôbec bude v danom projekte pokračovať, prípadne si uplatní náhradu škody od štátu za preukázateľne zmarenú investíciu. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sa však rukojemníkom v konečnom dôsledku stal štát SR, ktorý je vlastníkom nerastného bohatstva a tým, že sa nevyužíva stráca financie. VSK Mining rozbehol projekt v postihnutom regióne kde je vysoká nezamestnanosť aj z pohľadu ukončenia banských aktivít. A tak štát prichádza o dane, poplatky za vydobytý nerast, ľudia o prácu, región o investície a rozvoj infraštruktúry a terciálne sféry. Bude zaujímavé sledovať ďalší vývoj tohto súdneho sporu. Jedno je však isté, že vznikol reťazec banský úrad – zahraničný investor- štát SR – Najvyšší súd SR. Ako v konečnom dôsledku dopadnú tieto súdne spory je otá
zne ale snáď už niekto zodpovedný pochopí, že kto háji záujmy štátu a kto mu škodí.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

ax

Odporúčané články

MS vo futbale Rusko: Kto je najväčším favoritom na zisk trofeje? Takto Tajomstvo zmenilo životy miliónom ľudí!

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ostatné

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies