Čo keby ste našli v taxíku zväzok bankoviek?!
BRATISLAVA 10. septembra – Predstavte si, že máte príšerný život. Manžel od vás odišiel a na domácnosť neprispieva ani penny, vášho syna tínedžera šikanujú a dcéra, matematický génius, má možnosť nastúpiť na prestížnu školu pre nadané deti, ale vy si to nemôžete dovoliť. Aj kúpa obyčajnej rovnošaty by vás finančne položila, nieto školné. Taký je v skratke život Jess Thomasovej.
Od autorky bestsellerov Predtým ako som ťa poznala, Posledný list od milenca, Strieborný záliv, či Dievča, ktoré si tu zanechal vychádza ďalšia lahôdka, ktorej podľahnete. Jeden plus jeden.
Jedného dňa sa však Jess do života pripletie zvláštna náhoda. V taxíku nájde zväzok bankoviek, patriaci arogantnému milionárovi Edovi Nichollsovi, ktorému Jess upratuje dom. Peňazí nie je veľa, pre Eda len pár drobných, no pre Jess by znamenali kľúč k vyriešeniu
Mladá matka je zásadová a dobre vie, čo je správne, no rozhodne sa inak. V tej chvíli ešte netuší, ako jej tento človek zmení život.
„Budete sa smiať. Budete plakať.
A keď prídete na poslednú stranu, budete chcieť čítať odznova.“
Amazon
Začítajte sa do novinky Jojo Moyesovej Jeden plus jeden:
Prológ
ED
Ed Nicholls sedel v oddelení vývoja a popíjal kávu s Ronanom. Vtedy vošiel dnu Sidney. Za ním stál muž, ktorého zbežne poznal, jeden z mužov v oblekoch.
„Hľadáme ťa,“ oznámil Sidney.
„Tak už si nás našiel,“ odvetil Ed.
„Nie Ronana, teba.“
Ed si ich chvíľu obzeral, potom hodil červenú penovú loptičku do stropu a chytil ju. Pozrel bokom na Ronana. Investacorp kúpila pred pol druha rokom polovičný podiel v ich spoločnosti, ale Ed a Ronan o nich ešte vždy hovorili ako o mužoch v oblekoch. Medzi štyrmi očami ich titulovali aj menej lichotivo.
„Poznáš istú Deannu Lewisovú?“
„Prečo?“
„Poskytol si jej nejaké informácie o uvedení nového softvéru?“
„Čože?“
„To bola celkom jednoduchá otázka.“
Ed pozrel z jedného muža v obleku na druhého. Atmosféra bola zvláštne nabitá. Žalúdok mu začal pomaly klesať ako preplnený výťah. „Možno sme sa spolu bavili o práci. Ale nespomínam si na nič konkrétne.“
„Deanna Lewisová?“ spýtal sa Ronan.
„Musíš sa vyjadriť jasne, Ed. Poskytol si jej nejaké informácie o uvedení SFAX-u?“
„Nie… možno… O čo ide?“
„V tvojej kancelárii je polícia a prehľadáva ju s dvoma gorilami z finančného úradu. Jej brata zatkli za zneužitie dôverných interných informácií. Na základe toho, čo si im poskytol o uvedení nového softvéru.“
„Deanna Lewisová? Naša Deanna Lewisová?“ Ronan si začal čistiť okuliare. Robil to vtedy, keď bol nervózny.
„Hedžový fond jej brata zarobil v prvý deň uvedenia na trh dva milióny šesťstotisíc dolárov. Jej samej nabehlo na osobný účet stodeväťdesiattisíc.“
„Hedžový fond jej brata?“
„Nechápem,“ zamrmlal Ronan.
„Tak vám to poviem po lopate. Je zaprotokolované, že Deanna Lewisová sa rozprávala so svojím bratom o spustení SFAX-u. Vraj tuná Ed jej povedal, že to bude obrovský úspech. A hádajte, čo sa stalo! O dva dni patril fond jej brata medzi najväčších skupovateľov podielov. Čo presne si jej povedal?“
Ronan naňho ohromene pozrel. Ed sa usiloval utriediť si myšlienky. Keď preglgol, zahanbil sa – v tom tichu to znelo dosť nahlas. Z druhej strany miestnosti na nich vyjavene hľadeli ponad steny svojich kójí členovia vývojového tímu. „Nič som jej nepovedal.“ Zažmurkal. „Neviem, možno som sa o niečom zmienil. Veď to nebolo štátne tajomstvo.“
„Veru to bolo štátne tajomstvo,“ namietol Sidney. „Volá sa to zneužitie dôverných interných informácií. Povedala mu, že si jej prezradil dátumy, presný čas. Vraj si vyhlásil, že firma na tom zarobí majland.“
„Tak teda klame! Trepe sprostosti! Len sme spolu… niečo mali.“
„Chcel si tú kočku zbaliť, a tak si si pustil hubu na špacír, aby si na ňu urobil dojem.“
„Tak to nebolo.“
„Ty si sexoval s Deannou Lewisovou?“ Ed cítil, ako ho Ronan prebodáva krátkozrakými očami.
Sidney zdvihol ruky. „Mal by si zavolať svojmu právnikovi.“
„Ako z toho môžem mať problémy?“ zvolal Ed. „Ja som z toho predsa nič nemal. Ani som netušil, že jej brat má hedžový fond.“
Sidney pozrel zaňho. Vývojári zrazu zistili, že majú na stoloch niečo zaujímavé. Stíšeným hlasom poznamenal: „Musíš tam zájsť. Chcú ťa vypočuť na policajnej stanici.“
„Čože? To je šialenstvo. O dvadsať minút mám stretnutie, budeme hovoriť o softvéri. Na nijakú policajnú stanicu nejdem.“
„A, samozrejme, kým sa nedostaneme na koreň veci, prepustíme ťa.“
Ed sa zasmial. „To nemyslíš vážne! Nemôžeš ma prepustiť. Toto je moja spoločnosť.“ Vyhodil penovú loptičku do vzduchu a chytil ju, pritom sa od nich napoly odvrátil. Nikto sa ani nepohol. „Nikam nejdem. Toto je naša spoločnosť. Povedz im to, Ronan.“
Pozrel na Ronana, ale ten uprene hľadel na čosi na dlážke. Ed vrhol pohľad na Sidneyho, ten pokrútil hlavou. Potom sa zadíval na dvoch uniformovaných mužov, ktorí sa zjavili za ním, na svoju sekretárku, ktorá si rukou zakrývala ústa, na koberec, po ktorom viedla cesta k dverám, a penová loptička ticho dopadla na dlážku medzi jeho nohy.
PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .
bx
