Stanovisko Hornonitrianskych baní Prievidza k výzve KDH na stopnutie podpory výroby elektriny z domáceho uhlia
26. apríla 2017 – Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzvalo vládu, aby zastavila podporu výroby elektrickej energie z domáceho uhlia. Prekáža mu, že náklady na výrobu elektriny sú Slovenským elektrárňam uhrádzané z tzv. tarify za prevádzkovanie systému, ktorú platí každá domácnosť a podnikateľ vo svojej faktúre.
Podpredseda KDH Pavol Zajac uviedol, že v tarife za prevádzkovanie systému tvorí podpora hnedého uhlia 4,50 eura za MWh hodinu. Zrejme zámerne neuvádza, že celková výška tarify pre rok 2017 je 26,20 eur. V rámci tej istej tarify, v ktorej spotrebitelia prispievajú na uhlie sumou 4,36 eur, až štvornásobne viac 17,58 eur zaplatia za obnoviteľné zdroje energie. Odporovalo by to totiž jeho tvrdeniu o vysokej cene za uhlie.
Ak by si pozrel oficiálne zverejnené údaje za rok 2015 dozvedel by sa, že podpora formou doplatku pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia v roku 2015 bola 94 miliónov eur, ale za na obnoviteľné zdroje energie až 361 miliónov eur. Z toho 170 mil. išlo na fotovoltaiku a 70 mil. na kombinovanú výrobu tepla a elektriny z dovezeného uhlia…
Pavol Zajac poukázal aj na to, že hnedé uhlie z HBP je pre jeho vysokú cenu, nízku výhrevnosť a vysoký obsah síry takmer nepredajné. Vyhláseniu všeobecného hospodárskeho záujmu na výrobu elektriny z domáceho uhlia v roku 2005 predchádzalo výberové konanie prostredníctvom verejného obstarávania. Jednoznačne najlepšie podmienky ponúkli Hornonitrianske bane Prievidza. V danej lokalite nie je pre elektráreň výhodnejší dodávateľ z hľadiska množstva a ceny uhlia.
Čo sa týka jeho „odborných“ výrokov na margo kvality uhlia treba uviesť, že výhrevnosť domáceho hnedého uhlia využívaného na energetické účely je štandardná, porovnateľná s uhlím z ostatných krajín EÚ, kde sa hnedé uhlie a lignit ťaží s podstatne nižšou výhrevnosťou a významne vyššou ročnou ťažbou ako na Slovensku (Grécko – cca 4 až 9 MJ/kg, Rumunsko – 7 až 8 MJ/kg, Nemecko – 8 až 11 MJ/kg, Poľsko – 8 až 11 MJ/kg, Slovensko – 9 až 14 MJ/kg, Česká republika – 11 až 20 MJ/kg.)
Upozorňuje, že v bani pracuje 92 Rumunov, v skutočnosti je to 79, len 2% z celkového počtu zamestnancov. Žiadni iní cudzinci v Hornonitrianskych baniach Prievidza, v bani ani na povrchu, nepracujú.
Tvrdí: „Nie je pravda, že ak by sa zrušili dotácie pre ťažbu uhlia, že nám pribudne 4000 nezamestnaných na úradoch práce.“ Reťazec spojený s ťažbou uhlia tvorí cca 11 000 ľudí (bane, elektrárne, dodávateľské a partnerské organizácie …). Pribudlo by ich teda viac. Likvidáciou pracovných miest by sa miera nezamestnanosti určite neznížila. V okrese Prievidza je pritom najvyššia v rámci Trenčianskeho kraja.
Negatíva výroby elektriny z hnedého uhlia vidia kresťanskí demokrati aj vo vysokom znečisťovaní ovzdušia emisiami s dosahom na zdravie ľudí. Žiadne oficiálne štatistiky, Správa ministra zdravotníctva o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012-2014, ani Zdravotnícka ročenka 2015, z pohľadu chorobnosti, úmrtí, výskytu nádorových ochorení, ochorení dýchacích ciest, srdcovocievnych ani obličkových chorôb nevykazujú v regióne žiadne mimoriadne odchýlky. Stredná dĺžka života je dokonca v Prievidzi a Trenčíne nadpriemerná.
Elektráreň Nováky plní environmentálnu legislatívu platnú v EÚ o priemyselných emisiách a garantuje dodržiavanie emisných limitov. V roku 2015 prešla rozsiahlou modernizáciou a ekologizáciou. Výsledkom je, že v roku 2016, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, boli emisie popolčeka o 70% nižšie, oxidy dusíka o 50% nižšie a emisie oxidov síry preukázateľne o 87% nižšie ako rok predtým.
Hlavným dôvodom pre uplatňovanie podpory na výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia v rámci všeobecného hospodárskeho záujmu v SR je bezpečnosť dodávok elektriny a technická bezpečnosť elektrizačnej sústavy Slovenska. Elektráreň Nováky má dôležité miesto nielen pri pokrývaní spotreby v základnom režime, ale rovnako aj pri poskytovaní podporných služieb, dodávkach regulačnej elektriny, a tým aj pri vykrývaní špičiek a systémovej odchýlky elektrizačnej sústavy.
Z domáceho uhlia sa v ENO vyrobí priemerne okolo 1 500 megawatthodín elektrického prúdu, čo je približne polovica objemu elektrickej energie, ktorú musí ročne Slovensko nakúpiť v zahraničí. Lacnejší, spoľahlivejší a regulovateľný zdroj ako tepelnú elektráreň na báze domáceho hnedého uhlia Slovenská republika toho času nemá.
Adriana Siváková, tlačová hovorkyňa
