Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
28. apríla 2015 PR správyOstatné od PRservis.skSITA Diskusia()

Návrat Punkovej princeznej

BRATISLAVA 28. apríla – Vyšla v roku 2008 a stala sa bestsellerom. Možno si ešte spomínate na Punkovú princeznú. Jej autorka Dominika Ponechalová mala vtedy iba 16 rokov, stala sa objavom roka vydavateľstva Slovenský spisovateľ a do ich histórie sa zapísala ako najmladšia autorka. Teraz sa po siedmich rokoch vracia s Punkovou princeznou.

V novinke Punková princezná sa vracia sa opäť stretávame s Karolínou alias Punkovou princeznou. Teraz je obklopená skvelou rodinou, má malého synovca, priateľa, prácu aj kapelu, dokonca sa osobne pozná s hviezdami hudobnej scény. Čo viac si ešte môže priať?

Azda len to, aby jej šťastné obdobie trvalo večne.
Ibaže to by Jakub nemal tráviť toľko času s Teniskou, v časopisoch by nemali kolovať znepokojivé správy o Davidovi, mama so sestrou by nemali konať za jej chrbtom a sama Karolína by nemala kričať na Dustyho.
A prečo vlastne Bendži s ulízanými vlasmi predáva mobilné telefóny?

„Celý jej život bol zrazu zahalený v hmle a ona zatvorila oči, pridávajúc zvuk na empétrojke. Dúfala, že ju pohltí bezsenný spánok a ona nebude musieť myslieť… na nič.“

Začítajte sa do novinky Punková princezná sa vracia hneď teraz:

Karolína si až na oslave plne uvedomila, ako dobre sa jej sestra v zahraničí zabývala. Mylne si predstavovala, že celá udalosť bude pozostávať z obeda v neúplnom kruhu rodiny: ona a Katka s mamou, Deryck (jeho rodičia sa u nich mali zastaviť až cez víkend) a, samozrejme, maličký oslávenec. Potom by sa mali zastaviť na kus reči a koláča chalani a to by bolo všetko. Keď sa však neveľká obývačka zaplnila zanietenou vravou a džavotom drobcov v Maddoxovom veku, pochopila, aké boli jej predstavy skreslené.

Maddox žiaril šťastím. Všetky deti mali na hlavách pestrofarebné párty čiapočky, ktoré Katka sama vyrobila. Pás okolo hlavy bol spevnený tvrdším papierom, aby sa neroztrhol, keď doň spravila dierky na klobúkovú gumu, ale zvyšok čiapky bol z obyčajného, mäkkého papiera. Navyše, špicatý vrch bol zahnutý dovnútra a ozdobený tenkými pásikmi trblietavej fólie, aby nikto neprišiel k úrazu. Po dvoch hodinách bláznenia sa už čiapky na detských hlavách ani zďaleka nepripomínali kužele – niektoré boli spľasnuté a pokrčené do rôznych strán, no žiadnemu drobcovi to neprekážalo. Teraz mal každý výnimočnú pokrývku hlavy nielen čo sa týkalo farby, ale aj tvaru.
Počas takýchto príležitostí sa dospelí veľmi porozprávať nemohli. Aj keď dávať pozor na deti bola Karolínina úloha, podchvíľou k nej pribehla raz jedna, raz druhá Katkina kamarátka skontrolovať, či je všetko v poriadku. Deti zaplavené Maddoxovými novými hračkami však vôbec nevnímali starostlivé pobehovanie svojich rodičov a, samozrejme, ani čas.
Dom bol plný na prasknutie, keď sa ozval zvonček a dnu vstúpili štyria urastení chalani s obrovským balíkom, previazaným mašľou, v rukách.
„Preboha, to čo ste doniesli?“ privítala ich Katka napoly zdesene, napoly šťastne.
„Zdalo sa nám, že by sa Maddoxovi zišla sestrička, tak – tu ju má!“ zahlásil Jeff a poklopkal po škatuli.
„Mohli ste jej aspoň spraviť otvory na dýchanie,“ prevrátila Katka oči. „Bože, poďte sem, tak dlho som vás nevidela!“ povedala a postupne všetkých vyobjímala. „Som strašne rada, že ste prišli, chlapci, a že ste zrejme cestou ukradli nejaké dieťa,“ uškrnula sa, „ale dopredu sa ospravedlňujem, že vám nebudem venovať toľko pozornosti, koľko by ste si zaslúžili. Myslela som si, že o tomto čase tu už bude pokojnejšie, ale viete, aké sú deti,“ rozrečnila sa, ako keby mali aj oni osobné skúsenosti s vychovávaním vlastných drobcov, „keď sa pustia do hry, človek ich od seba neodtrhne, kým sa niečo nezomelie a nepríde plač.“ Ako na potvrdenie jej slov sa z obývačky ozval namrzený vresk. Katka nadskočila a ponáhľala sa preč.
„Deryck je v kuchyni, bežte tam,“ zakričala im ponad plece. „A ten darček zatiaľ nechajte tam, kde je. Nech je to čokoľvek, predpokladám, že to decká ešte viac rozblázni.“
„To je mi ale privítanie,“ uškrnul sa Jeff, ale aj s balíkom zamieril do kuchyne, nasledovaný ostatnými členmi partie. Privítal ich tam Deryck, ktorý práve nalieval do pohárov malinovku. Namiesto objatia každému potriasol ruku, ale jeho užasnutý výraz bol presne taký ako ten na tvári jeho manželky.
„Kde máme oslávenca?“ spýtal sa Chris.
„Fúka do slamky a robí bublinky v malinovke,“ odpovedala namiesto Derycka Karolína, ktorá práve vošla do kuchyne. Odovzdala Deryckovi nové inštrukcie od Katky, ten prikývol a už ho nebolo.
„Ahojte,“ pozdravila (takmer) celú skupinku.
„Ahoj,“ odzdravili a ona si všimla, že medzi ich neistými pohľadmi sa vyníma Jeffovo nadvihnuté obočie a zovreté pery. Ich stretnutie vôbec nemalo vyzerať takto. Niekto by sa možno ku Karolíne rozbehol a snažil sa ju vyhodiť do vzduchu ako malé dieťa, ďalší by ju zrejme potiahol za tmavoružovú ofinu a spýtal sa jej, či sa mení na papagája. Malo byť plné smiechu, výskania, objatí a žartov… a Davida.
„Tak… ako sa máš?“ prerušil ticho Pierre.
Karolína pokrčila plecami. „Ide to. Čo ty?“
„Dobre,“ odpovedal, vidiac, že jej otázka bola len povinnou reakciou bez štipky skutočného záujmu.
„Čo sa ti, do pekla, stalo?“ vyhŕkol Jeff. „Jasné, že som nečakal, že nám zaspievaš serenádu, ale musím sa priznať, celkom som sa tešil, že ťa po takom dlhom čase uvidím… a toto má byť ono?“
„Ľudia sa menia,“ vyhlásila.
„To teda hej,“ odvrkol namrzene.
„No tak,“ zasiahol Chris a pozeral z jedného na druhého. „Netreba tu robiť dusnejšie ovzdušie, ako už je. Charlotte, stalo sa niečo?“
Karolína po nich preletela pohľadom. Všetci vyzerali akísi starší a boli zarastenejší, no najväčšmi to bolo vidieť na Jeffovi. Jeho kedysi modré vlasy, ktoré priťahovali pozornosť celej ulice, zmizli a nahradila ich neutrálna hnedá farba. Niekde v diaľke počula zaznieť zvonček, no bola priveľmi sústredená na Jeffa. Stal sa z neho obyčajný, ničím nezvyčajný človek, a keby to dovolila, pohľad naňho by jej privodil zvláštnu ľútosť. Uvedomila by si, že rovnako sa cítila, keď v predajni mobilných telefónov zbadala Bendžiho s precízne učesanými vlasmi namiesto divokých ostňov na hlave… lenže to všetko bolo zablokované úplne iným pocitom – hnevom. Hnevom na to, že sa chalani tvária, akoby sa nič nestalo. Hnevom na to, že im David očividne vôbec nechýba. Hnevom na to, že tu nemôže byť ich vinou.
„To by ste mali vedieť vy,“ odpovedala.
Chalani si vymenili pohľady.
„Je to pre Davida, však?“ zareagoval Chris a Jeff si pohŕdavo odfrkol. Neuniklo jej, že Pierre mu uštedril nahnevané štuchnutie. Zvonček pri vchodových dverách sa ozval znovu, no nik mu nevenoval pozornosť. Napäté pohľady čakali na Karolíninu reakciu.
„Má Maddoxa rád rovnako ako vy! Má rovnaké právo byť tu!“
„Charlotte, upokoj…“
„Nie, neupokojím sa!“ Jej krik úplne zastrel hluk ozývajúci sa z predsiene. „Kto ste vy, aby ste rozhodovali, či môže, alebo nemôže prísť?!“
„Charlotte…“
„Charlotte,“ ozval sa v rovnakej chvíli úplne iný hlas a všetci stíchli.
Do kuchyne vpadol David a hneď za ním Katka s nešťastne skrivenou tvárou.
„Chalani, nevedela som… nechcel…“ habkala.
„Hej, chlapi,“ oslovil ich David so širokým úsmevom, „dlho sme spolu neboli. Bože, ako rád vás vidím!“ Podišiel k Pierrovi a chcel ho objať, no Pierre ho jemne, ale dôrazne odtisol.
„Dave, čo tu robíš?“ spýtal sa.
Miestnosť sa náhle zaplnila hlasmi, ktoré zneli jeden cez druhý.
„Chalani, ja som ho nepozvala, ja neviem…“
„Charlotte, povedala si mu, že…?“
„Prečo ma odtískaš, kamoš, no taaak!“
„Má rovnaké právo byť tu ako…“
„Čo je to tu za hluk?“ zahrmel Deryck za ich chrbtami a všetci ako na povel stíchli, dokonca aj David, ktorý sa mierne knísal na mieste. „Cathy, volá ťa mama, máš…“
„Idem,“ vydýchla Katka s úľavou. „Prosím, postaraj sa o to,“ povedala svojmu mužovi.
Deryck prikývol a ona za sebou pozorne zatvorila dvere.
„Takže čo sa to tu…?“ začal Deryck, no uprostred vety ho prerušil rozzúrený výkrik.
„Čo tu, do riti, hľadáš?!“ zrúkol Jeff.
„Neziap naňho!“ vložila sa do veci Karolína. Všimla si, že David má zvláštne červené oči, a na sekundu jej v hlave blikla otázka, či plakal.
„Budem si ziapať, koľko chcem, pretože tento hajzel tu nemá čo robiť!“ znovu zakričal Jeff a urobil krok k Davidovi. Okamžite ho zachytili dve silné ruky a Jeffa hodilo späť na miesto. „Pustite ma!“ zahučal na Chrisa a Chucka.
Vzápätí sa stalo niekoľko vecí naraz. „Jeff, nerob zo seba debila,“ povedal David a vykročil k nemu. „Dave…“ Pierre mu položil ruku na plece a bol by sa ho snažil zastaviť, keby zo seba David tú ruku nestriasol. „Ty špina!“ zreval Jeff a jediným trhnutím sa vymanil z Chrisovho a Chuckovho zovretia. Karolínin výkrik zaplnil celý dom, keď sa Jeff vrhol dopredu a David pristál chrbtom na kuchynskom stole. Jeff sa chystal na druhý útok, no David sa pozbieral rýchlejšie, ako Jeff predpokladal, a z celej sily mu vrazil päsťou do tváre.
Z obývačky sa začali ozývať vystrašené hlasy, Karolína neprestávala kričať a Jeff sa opäť zavesil na Davida. Chalani sa ich snažili od seba odtrhnúť, no bezvýsledne. David sa snažil nahmatať Jeffovo hrdlo, no ten ho držal ho pod krkom za tričko a ramenami mu v tom bránil. Bláznivo tancovali po kuchyni a vrážali do stien a nábytku. David podložil Jeffovi nohu a ten sa potkol tak, že narazil hlavou do kuchynskej skrinky. Sklená výplň sa rozbila a oboch zasypali jemné trblietavé čriepky.
Karolínino vysoké jačanie sa miešalo s hrubým chlapským krikom, dupotom nôh, nenávistnými pazvukmi a vyčerpaným fučaním. Odkiaľsi z diaľky prichádzal detský plač a celkom blízko sa ozvalo prasknutie ďalšieho kusa nábytku. Po praskajúcich čriepkoch na zemi prebehol pár nôh a rozleteli sa dvere do zadnej záhrady. Ktosi z celej sily strčil do dvoch chalanov krútiacich sa v zúrivom amoku, ktorí teraz tvorili jedno nedeliteľné telo, a nasmeroval ich nekončiace sa objatie von. Dvojica vyletela z miestnosti ako guľka vystrelená z pištole a rozdelil ju až surový pád na zem. Tentoraz sa rýchlejšie pozbieral Jeff a uštedril vstávajúcemu Davidovi ranu priamo do brucha. David iba zafučal – prekvapivo z neho nevyšiel žiaden zvuk bolesti. To Jeffa rozčúlilo ešte viac. Celý svet mu zastrela červená farba a on, plný nenávisti, znovu zaútočil.
„Jeff, už stačilo!“ skríkol niekto.
Na sekundu sa otočil za hlasom – nemohol dovoliť, aby ho niekto zastavil. Nie teraz, keď ten bastard kľačal pod ním a bol mu vydaný na milosť a nemilosť.

http://www.bux.sk/knihy/230708-punkova-princezna-sa-vracia.html

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

bx

K téme

Hron znova ožije po ekologickej katastrofe. Bez pomoci človeka to však nepôjde Čerstvé knižné novinky. 3 tipy, ktoré sa oplatia

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ostatné

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.