Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
23. decembra 2013 PR správyOstatné od PRservis.skSITA Diskusia()

Maďarsko dalo menšinám voľnú ruku v kultúre aj školstve

BRATISLAVA 23. decembra – V Maďarsku žije podľa posledného sčítania obyvateľstva 3 882 Rusínov, z nich 7,7 percenta tvoria mladí ľudia do 14 rokov. Rusíni u našich južných susedov mali v poslednom sčítaní značný nárast oproti sčítaniu pred desiatimi rokmi. Kým v roku 2001 sa ich prihlásilo k rusínskej národnosti „len“ 2 079, v sčítaní v roku 2011 ich počet dosiahol „až“ 3 882, čo je nárast o 186 percent. Naproti tomu v Maďarsku za uvedené desaťročie klesol počet tých, ktorí si uviedli ako materčinu rusínsky jazyk – ich počet padol z čísla 1 113 (v roku 2001) na 999 (v roku 2011). Pre zaujímavosť, údaj 999 je takmer totožný s tým, aký sa zistil v sčítaní ľudu v predvojnovom období v roku 1930, keď sa tam k materinskému rusínskemu jazyku prihlásilo 993 osôb. Znie to paradoxne, ale v rozpätí osemdesiatich rokov akoby sa v tejto krajine udržiavala stabilná tisícka Rusínov rozprávajúcich doma po rusínsky.

Porovnanie Slovenska so susedmi
Účasť menšín na rozhodovaní o verejných záležitostiach zaručuje v Maďarsku zákon o právach národných a etnických menšín. Ten priamo vymenúva, ktoré etnické skupiny sa v Maďarsku považujú za autentické: arménska, bulharská, rómska, grécka, chorvátska, nemecká, poľská, rumunská, rusínska, slovenská, slovinská, srbská a ukrajinská.

Na rozdiel od Slovenska, kde sa o zákone o menšinách roky hovorí, no zatiaľ sa neprijal, existuje takýto zákon v Maďarsku, Rakúsku aj v Česku. Maďarsko a Česko navyše delegovali národnostným menšinám aj právo vytvárať si národnostnú samosprávu. Na Slovensku dostali akékoľvek snahy o národnostnú, či kultúrnu autonómiu vždy nálepku „maďarskej karty“, aj preto boli doteraz bezvýsledné. Na druhej strane treba povedať, že v Maďarsku dosiahla asimilácia takých národnostných menšín, ako rusínskej či slovenskej, už kritický stav. Funguje tam už len jedna škola, na ktorej sa vyučuje rusínsky jazyk – v obci Múcsony. Druhá škola prežívala donedávna v obci Komloska, no zanikla v minulom školskom roku pre nedostatok žiakov.

Hovorcovia a poslanci menšín
Vďaka už spomínanému zákonu o právach menšín si môžu v Maďarsku aj nízkopočetné národnosti, medzi nimi i Rusíni, voliť menšinové samosprávy. Tie môžu vznikať v obciach, kde žije aspoň 30 voličov, ktorí sa hlásia k danej národnosti. Rusíni majú dnes 75 rusínskych samospráv. Na najvyššej úrovni pôsobí celoštátna samospráva so svojím predsedom, v súčasnosti je na čele tej rusínskej Vera Giriczová. V maďarskom parlamente rusínska samospráva svoje zastúpenie nemá. Každá menšina však môže mať svojho parlamentného hovorcu. V najbližších parlamentných voľbách si ho budú voliť aj Rusíni.

Aký je rozdiel medzi hovorcom a národnostným poslancom v parlamente? Na zvolenie poslanca je potrebných približne 20-tisíc hlasov, ktoré si musí menšina „ukradnúť“ od niektorej politickej strany, a to je, samozrejme, komplikované. Zvoliť si svojho hovorcu je oveľa jednoduchšie. Na zvolenie nie je stanovené kvórum hlasov, takže v krajnom prípade ho môže zvoliť aj jedna osoba. No právomoci hovorcu menšiny sú oveľa menšie – na zasadnutí parlamentu nesmie ani interpelovať, ani hlasovať, má však právo vyjadriť svoj názor a hlasovať v národnostnej komisii parlamentu.

Národnostné iniciatívy financuje vláda buď priamo prostredníctvom dotácií pre národnostné samosprávy, alebo nepriamo prostredníctvom grantov. Odtiaľ môžu získať podporu organizácie alebo národnostné samosprávy na kultúrne podujatia, vydavateľské a jazykové programy alebo na samotnú správu svojich inštitúcií.

V čom sme podobní a v čom odlišní
Pozrime sa však podrobnejšie na zákon o právach národných a etnických menšín, ktorý existuje v Maďarsku od roku 1993. Podľa tejto normy sú menšinami všetky etnické skupiny žijúce na území Maďarskej republiky aspoň jedno storočie. Právom menšín je pestovať a rozvíjať si svoje historické tradície a jazyk a zachovať i zveľaďovať svoju materiálnu a duchovnú kultúru. Menšinové spoločenstvá majú právo sa združovať aj zakladať organizácie. Tieto všeobecné deklarácie sú približne rovnaké ako na Slovensku.

Čo je však v Maďarsku iné, je už spomínaný fakt, že všetky uznané, aj malé národnosti si tam môžu vytvárať obecné, regionálne a celoštátne menšinové samosprávy. Tie si volia svojich zástupcov, ktorých platí štát. Ďalší rozdiel oproti Slovensku je v tom, že menšiny majú v Maďarsku zo zákona právo aj na parlamentné zastúpenie, ale doteraz nevyšiel vykonávací predpis, ktorý by upravoval spôsob, ako to dosiahnuť.

Všetky spomínané práva menšín však treba vidieť v kontexte dlhodobej silnej asimilácie najmä menších národností žijúcich na maďarskom území. Práve tomuto procesu mal zabrániť veľkorysý menšinový zákon. Lenže – podľa medializovaných informácií – je okrem samosprávnych možností väčšina ostatných garancií v prospech menšín iba na papieri a v posledných rokoch ochabuje aj ich finančná podpora.

Spôsob práce samospráv
Príjmy menšinových samospráv v Maďarsku tvoria príspevky zo štátneho rozpočtu, z miestnej samosprávy, z vlastných príjmov, výnosu z vlastného majetku a ďalších.

Obecné, regionálne a celoštátne menšinové samosprávy majú presnú štruktúru danú zákonom. Počet členov obecnej menšinovej samosprávy je 5 osôb, župnej menšinovej samosprávy 9 osôb a celoštátnej menšinovej samosprávy môže byť 15 – 53 osôb.

Poslanca obecnej menšinovej samosprávy uvoľňuje jeho pracovisko na čas potrebný pre splnenie „samosprávnych“ povinností. Príjmy, o ktoré by z tohto dôvodu prichádzal, hradí zbor obecnej menšinovej samosprávy. Ten si sám určuje pravidlá svojej organizácie, symboly či miestne sviatky spojené s vlastnou národnosťou. Používa majetok, ktorý mu vyčlení obec či mesto, môže zakladať hospodársku aj inú organizáciu, vypisovať konkurzy alebo sa zúčastňovať ako prísediaci na voľbách do miestnych súdov.

O stupeň vyššie je regionálna menšinová samospráva, ktorá má aj väčšie kompetencie. Vyjadruje sa napríklad k návrhom župných samospráv, ak sa týkajú národnostných vecí, a najmä školstva. Na najvyššej úrovni je celoštátna menšinová samospráva. Tá sa môže vyjadrovať aj k tvorbe samotných zákonov v prípadoch, ak sa dotýkajú menšín.

Táňa Rundesová

Zdroje:
Zákon o právach národných a etnických menšín MR
Správa o postavení národnostných menšín v SR 2012
www.rusyn.hu

Viac na: http://cemerica.rusyn.sk/

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk.

K téme

Automatizovaná úhrada mýta s DKV Box Europe už aj na Slovensku 4 z 10 Sloveniek má problém s financovaním svojich biznisov. Už druhý rok ich podporí She’s Next, grantový program spoločnosti Visa

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ostatné

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.