Večierok s kazuárom ukazuje, ako sa z párty stane skúška dospelosti
2.10.2026 – Všetci prišli na párty. Takmer nikto však nečakal, že počas nej bude musieť urobiť rozhodnutie, ktoré môže zmeniť život.
Večierok s kazuárom je zvláštna, vtipná a miestami znepokojivá kniha o mladých ľuďoch, ktorí majú pred sebou nekonečné možnosti, no práve z tejto slobody začínajú mať strach.
Isa M. oslavuje narodeniny vo vile svojej rodiny neďaleko Turína. Pozvala spolužiakov z univerzity, starých priateľov, známych aj ľudí, ktorých vlastne poriadne nepozná. Je tu hudba, jedlo, alkohol, cigarety, flirtovanie a všetko, čo k veľkej študentskej párty patrí. Jedného človeka však Isa vyhliada oveľa netrpezlivejšie než ostatných. Ezio, jej spolužiak a muž, do ktorého sa zamilovala, stále neprichádza. A navyše nezdvíha telefón.
Potom sa medzi narodeninovými darčekmi objaví záhadný balíček s odkazom. Ak sa do jednej hodiny nikto z hostí nedotkne kazuára v susedovej záhrade, Ezio zomrie. Polícia neprichádza do úvahy. Ani žiadne triky.
„Prečítaj ho.“
Natešene začne čítať: „Ak sa nikto do jednej hodiny ráno nedotkne kazuára…“ tu však náhle zmĺkne.
„No? Čo sa tak tváriš?“ opýta sa Isa.
Claudia zdvihne zrak. „… Ezio zomrie.“
Všetci stíchnu.
„Polícia alebo akékoľvek finty rovná sa smrť,“ potichu dočíta Claudia.
Najprv to všetkým pripadá ako absurdný žart. Veď kto by už len kvôli anonymnému odkazu išiel dráždiť obrovského austrálskeho vtáka? Kazuár však nie je nevinný exotický tvor. Je veľký, silný a pri ohrození môže byť mimoriadne nebezpečný. A tak sa z večierka postupne stáva zvláštna hra s časom, strachom a rozhodovaním.
Mladí ľudia v San Pietrovom príbehu majú pred sebou množstvo možností, no namiesto pocitu slobody často prichádza neistota. Čo budem robiť? Kam smerujem? Koho vlastne milujem? Čo odo mňa život očakáva? A čo ak si vyberiem nesprávne?
Jedna z myšlienok v knihe hovorí o „poškodenom orgáne rozhodovania“ a „orgáne túžby“. Je to veľmi presná metafora pre obdobie, keď človek už nie je dieťaťom, ale ešte sa necíti byť dospelým. Vie, že musí začať robiť vlastné rozhodnutia, zároveň však netuší, či po nich vôbec túži.
Generácia, ktorá má všetko?
San Pietro rozpráva o mladých ľuďoch, ktorí navonok patria k privilegovanej skupine. Študujú na univerzite, sú vzdelaní, pohybujú sa v kultúrnom prostredí a mnohí z nich majú zdanlivo množstvo možností. Vo vnútri však zápasia s úzkosťou, pocitom vylúčenia, panikou či neistotou. Nie je to teda portrét generácie, ktorá nevie, čo má. Skôr generácie, ktorá má priveľa možností a nevie, ktorú z nich si vybrať.
Najväčšia sila knihy možno nespočíva v samotnej otázke, kto stojí za anonymným odkazom. Oveľa zaujímavejšie je sledovať, čo tento absurdný príkaz urobí so skupinou ľudí. Kto sa začne báť? Kto bude predstierať odvahu? Kto sa pokúsi situáciu racionalizovať? Kto bude čakať, že rozhodne niekto iný? A kto napokon pochopí, že niektorým rozhodnutiam sa jednoducho nedá vyhnúť?
Práve preto môže byť kazuár takým výstižným obrazom dospievania. Stojí pred človekom niečo veľké, nepredvídateľné a potenciálne nebezpečné. Dá sa pred tým ustupovať, rozoberať všetky možnosti, robiť si z toho žarty. Ale v určitom okamihu treba urobiť krok.
Večierok s kazuárom je preto zvláštnou kombináciou humoru, napätia a generačného románu.
Za talianskeho originálu Festa con casuario preložil Adam Šplín.
Milan Buno, knižný publicista
Informačný servis
