Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
88917_20181009_103523 676x380.jpg
9. októbra 2018 SprávySlovensko od PRservis.skSITA Diskusia()

Užšie prepojenie vysokoškolského štúdia s praxou je nevyhnutné

BRATISLAVA 9. októbra 2018 – Potreba užšieho prepojenia vysokoškolského štúdia s praxou  je na Slovensku akútna. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracuje v inom v odbore, ako vyštudovali, až 57 percent absolventov. Až 35 percent absolventov pracuje aj napriek univerzitnému vzdelaniu na stredoškolských pozíciách. Firmy na Slovensku volajú stále viac po tzv. profesijných bakalároch. Po ukončení prvého stupňa vzdelania pokračuje u nás v štúdiu až 90 percent študentov. Oproti tomu v krajinách Európskej únie ide po bakalárskom stupni do praxe väčšina absolventov. Ako teda užšie prepojiť vysokoškolské štúdium s praxou? Na tieto otázky hľadali odpoveď aj účastníci Konferencie k profesijne orientovanému VŠ školstvu, ktorá sa konala v Bratislave pod záštitou EÚ.

Univerzity a vysoké školy by mali byť v každej krajine z hľadiska výkonov prínosom pre konkurencieschopnosť  krajiny. Slovensko tu výrazne zaostáva,  v porovnaní celosvetovo uznávaných rebríčkov (Global Competitiveness Report, IMD World Competitiveness Yearbook)  sa umiestňuje na konci rebríčka rozvinutých krajín OECD – pred Tureckom, Gréckom a Rumunskom. Na „top“ priečkach svetových rankingov univerzít máme najmenej zastúpení v rámci V4 (napr. v THE Times Higher Education – New Europe: Slovensko 3, Česko 13, Poľsko 12, Maďarsko 7).  Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania, naši bakalári aj magistri do 35 rokov veku skórujú v testoch kompetencií PISA v porovnaní s vyspelými krajinami v priemere horšie.  Pravdepodobne aj tieto dôvody prispievajú tomu, že slovenskí študenti čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí. Po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 percent maturantov. Ešte alarmujúcejšie vyznieva, že medzi študujúcimi vysokoškolákmi na Slovensku by sa pri opätovnej možnosti výberu vyše 40% rozhodlo pre zahraničné štúdium (výsledky prieskumu Profesia-Centrum Edukačného manažmentu FM UK, 2018, na vzorke 5000 VŠ študentov).

Dôvodov, prečo je u nás situácia takáto, je samozrejme viacero,“  hovorí Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu FM UK. „Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či zahraničia. Okrem toho máme celkovo zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru. Podľa prieskumu Eurostat sme v rámci európskych krajín výraznejšie prekvalifikovaní. Podiel vysokoškolákov, ktorí sú považovaní za prekvalifikovaných u nás presahuje 55 percent.“

Kvalifikačná štruktúra má vo svete úplne iný trend ako na Slovensku. U nás pokračuje takmer každý absolvent bakalárskeho štúdia na druhom stupni vzdelávania a to v drvivej väčšine prípadov na rovnakej fakulte a odbore. V zahraničí veľká časť bakalárov odchádza na trh práce – v rámci OECD je to viac ako 60%, v rámci EÚ nad 50%. S predikciami vývoja pracovného trhu ani s aktuálnymi potrebami praxe nekorešponduje ani štruktúra študijných odborov.

V praxi chýbajú hlavne absolventi smerov IT, technických, inžinierskych a sčasti prírodovedných, “ hovorí Peter Obdržálek. „Firmy indikujú aj potrebu profesijne orientovaných bakalárov a je pripravená participovať na tvorbe a príprave vysokoškolských programov. “

Zvýšenie podielu praktického vzdelávania priamo u zamestnávateľov je absolútnou nevyhnutnosťou. Taktiež je potrebné zvýšiť kvalitu vyučujúcich s dôrazom na praktickú skúsenosť zo spolupráce  alebo pôsobenia v organizáciách mimo akademickej pôdy. Dôležité je aj posilnenie zvládania tzv. prenositeľných kompetencií, vrátane zvládania zručností pre medzinárodné pôsobenie.

Z hľadiska reagovania na požiadavky business komunity vidíme prakticky tri možnosti ako situáciu riešiť,“ hovorí Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. “ Veľmi dôležité je širšie etablovanie profesijného bakalára, štúdium ktorého by trvalo 4 roky, z toho jeden semester praxe. Vítané je samozrejme aj 5 ročné kontinuálne štúdium, ale aj tu sú nevyhnutnosťou 1 až 2 semestre praxe. Treťou možnosťou je univerzitné „duálne vzdelávanie“, modulárne štúdium – to znamená časť štúdia v škole a časť priamo v podniku,“ uzatvára Alexander Matušek.

Odporúčané články

Už o pár dní bude Divadelná Nitra 2018 REalitou Po Marťanovi je tu Artemis

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Slovensko

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies