Štát ide meniť systém boja s odpadmi, aj pri ohorkoch to môže spôsobiť problémy
27.11.2025 – Presun zodpovednosti na štát môže totiž paradoxne viesť k nižšej miere triedenia a recyklácie odpadov, nielen mikroplastového odpadu z tabakových výrobkov. Novela ide zavádzať štátny systém, pričom vďaka tzv. systémom rozšírenej zodpovednosti výrobcov patríme k špičke v boji s plastovým odpadom v Európe.
Poslanci Národnej rady SR by mali zvážiť schválenie zmien v oblasti boja s odpadom na Slovensku, ktoré navrhuje novela zákona o Envirofonde. Novela, ktorú prerokuje parlament na aktuálnej schôdzi, môže totiž rozbiť fungujúce systémy zberu, triedenia a likvidácie odpadu na Slovensku. Po novom by totiž mala zodpovednosť za boj s odpadom prejsť práve na Envirofond, kým doteraz za túto oblasť zodpovedali výrobcovia a dovozcovia tovarov a materiálov, z ktorých odpad vzniká, teda pôvodcovia odpadu.
Prechod z tohto doterajšieho riešenia odpadov, tzv. organizácií zodpovednosti výrobcov, na štátny fond sa týka nielen rozšírenejších druhov odpadu, ale napríklad aj ohorkov z tabakových výrobkov. Tie sú jedným z najrozšírenejších zdrojov voľne pohodeného odpadu vôbec. „Štát chce z nuly v rámci Envirofondu rozbiehať vlastný systém na boj nielen s týmto odpadom, hoci SPAK-EKO už od roku 2023 v spolupráci s mestami a obcami, zatiaľ na dobrovoľnej báze, takýto systém úspešne prevádzkuje,“ upozorňuje Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ SPAK-EKO, združenia tabakových spoločností zameraného práve na znižovanie vplyvu odpadu z tabakových výrobkov na životné prostredie.
Dva roky dobrovoľne, teraz koniec?
Združenie SPAK-EKO už od roku 2023 na dobrovoľnej báze prispieva samospráve finančnými prostriedkami na čistenie verejných priestorov. Tento rok to je už celkovo 51 obciam a mestám s viac ako 1,13 milióna obyvateľov. Od svojho založenia sa spoločne so samosprávou, ktorá má zo zákona zodpovednosť za boj s odpadom, snaží s Ministerstvom životného prostredia dohodnúť aj to, aby sa SPAK-EKO stal oficiálnym riešením SR pre voľne pohodený odpad z tabakových výrobkov. Pre meškanie zadefinovania tohto oficiálneho národného riešenia spustila Európska komisia v máji tohto roka voči SR aj konanie, ktorého ďalšou fázou už bude tzv. infringement.
Najmä pre menšie obce predstavujú dnes dobrovoľné príspevky zo SPAK-EKO, napríklad na smetné koše, ale aj čistenie ulíc aj od tohto odpadu, významnú pomoc v rámci dnes napätej situácie v ich rozpočtoch. „S infláciou rastú aj náklady obcí a miest na túto oblasť. Štát k tomu pristupuje tak, že boj s odpadom je v zmysle legislatívy zodpovednosť samosprávy. Potom by mal rešpektovať to, že máme záujem o fungujúcu spoluprácu s priemyslom, ktorý je pôvodcom odpadu, a nechceme riskovať experimenty zo strany štátu,“ upozorňuje Richard Rybníček, prezident Únie miest Slovenska.
Ako dodáva Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska, samospráva bola od začiatku pri nastavovaní a ladení systému SPAK-EKO. „Máme jasnú predstavu o tom, ako vie SPAK-EKO rozšíriť pokrytie na ďalšie obce a mestá. Ako bude fungovať v réžii Envirofondu financovanie zberu, triedenia a recyklácie nielen v prípade odpadu z tabakových výrobkov, sme nedostali žiadne informácie hoci sa ide už schvaľovať zákon,“ upozorňuje J. Božik.
Premiant Európy či maďarská cesta?
Nielen z pohľadu samosprávy má prevzatie oblasti boja s odpadom zo strany štátu riziká. Ak by Envirofond prevzal úlohu tzv. organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré dnes zabezpečujú financovanie a vykazovanie triedenia a recyklácie odpadu, musel by nahradiť roky fungujúce komplexné reťazce. Tie zahŕňajú financovanie triedenia odpadov, čistenia verejných priestranstiev v obciach a mestách, ale aj evidenciu a vykazovanie miery recyklácie takto vyzbieraného odpadu.
A ako ukazujú najnovšie dáta Eurostatu, prenesenie zodpovednosti za odpad na výrobcov a dovozcov tovaru a materiálov sa na Slovensku osvedčilo. V roku 2024 sa u nás, vďaka aktivitám OZV, zrecyklovalo napríklad až 52 % vzniknutého plastového odpadu, čím sme sa dostali na 3. miesto v celej EÚ. Len pre porovnanie, Maďarsko, kde si už v minulosti zvolili cestu štátneho fondu zabezpečujúceho boj s odpadom, to bolo len 23 %, čo je najmenej v celej EÚ. „Rovnako aj SPAK-EKO dokázalo len za dva roky pokryť obce s viac ako miliónom obyvateľov. Je otázne, či štátny systém zastrešený Envirofondom dokáže pokryť toľko odpadových oblastí a s takými výsledkami,“ dodáva M. Jurkovič. SPAK-EKO okrem aktivít zameraných na zber odpadu z filtrov tabakových výrobkov už dva roky robí aj intenzívnu osvetu v tejto oblasti, napríklad aj v rámci kampane Slovensko bez filtrov.
Informačný servis
