SRDCE – výkonné, ale zraniteľné
OBEZITA A PREDSIEŇOVÉ FIBRILÁCIE
Obezita je chronické progresívne ochorenie, pri ktorom platí jednoduchá rovnica: nepomer medzi príjmom a výdajom kalórií. Akumulácia tuku vedie k štrukturálnym a funkčným zmenám, ktoré kulminujú mnohopočetnými orgánovo-špecifickými patologickými komplikáciami. Tie po čase významne ovplyvňujú nielen morbiditu, ale aj kvalitu a dĺžku života obézneho človeka. Obezita zvyšuje riziko rozvoja chronických ochorení. Je zodpovedná za 60 % zvýšenie rizika rozvoja diabetes mellitus 2. typu, za 20 % zvýšenie rizika rozvoja artériovej hypertenzie a ischemickej choroby srdca (ICHS), za 10 až 30 % nárast rakovinových ochorení. Čo je však alarmujúce – práve obezita je jedným z najzávažnejších rizikových faktorov pre vznik kardiovaskulárnych chorôb. Nadváha zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 34 percent. Obezita o neuveriteľných 104 percent!
Situácia na Slovensku je podobne ako v ostatných častiach Európy a sveta je podľa slov MUDr. Ľubomíry Fábryovej, PhD., predsedníčky Obezitologickej sekcie SDS, alarmujúca.
„Viac ako 60 % slovenskej dospelej populácie v produktívnom veku má nadhmotnosť alebo obezitu. 25 % dospelých mužov a žien spĺňa kritériá pre obezitu a asi 1 % slovenskej dospelej populácie patrí do kategórie ťažkej obezity. Narastá obezita v detskom a adolescentnom veku“. Povedané ešte lapidárnejšie: Na Slovensku je obézny alebo trpí nadváhou, každý štvrtý človek a nech to znie akokoľvek neuveriteľne – optimálnu hmotnosť má u nás iba 38 % populácie. Z tohto pohľadu ide teda o veľmi závažný zdravotný problém našej spoločnosti.
Cestou k prevencii odstráneniu obezity je dlhodobá, doživotná správna výživa. Pomer cukrov, tukov a bielkovín musí byť v strave vyvážený. Ideálne je prijať 50 % zložitých sacharidov, 30 % tukov a 20 % bielkovín. Dostatočný a pravidelný príjem tekutín, napríklad nízko- mineralizovaných vôd, preukázateľne podporuje látkovú výmenu a zvyšuje energetický výdaj organizmu až o 30 percent.
Zdravým životným štýlom, správnou výživou a dostatočným pohybom sa dá výrazne predchádzať obezite a rozvoju pridružených ochorení spojených obezitou. Zníženie hmotnosti a množstva viscerálneho telesného tuku môže zvrátiť alebo aspoň zmierniť poškodzovanie kardivaskulárneho systému vedúceho k aj k fibrilácií predsiení, ktorá v prípade vytvorenia trombu môže spôsobiť cievnu mozgovú príhodu s fatálnymi následkami.
NIE JE ARYTMIA, AKO ARYTMIA
„Optimálna srdcová frekvencia sa pohybuje medzi 60-80 úderov za minútu, ale nedá sa to takto jednoducho definovať pre celú populáciu. Napr. pre mladých fyzicky veľmi zdatných jedincov je aj frekvencia 40-45/minútu normálna, kým takáto frekvencia pre starších pacientov je nedostatočná. Je normálne, ak srdcová frekvencia v nočných hodinách klesá aj na 40 úderov za minút, kým pri fyzickej aktivite, alebo v stresových situáciách stúpa nad 100/minútu. Teda srdcová frekvencia závisí od činnosti a stavu, v ktorom sa jedinec nachádza. Ak srdcová frekvencia nezodpovedá danej činnosti ktorú jedinec vykonáva, môže ísť o chorobnú zmenu v zmysle pomalej alebo rýchlej frekvencie.“ Uviedla MUDr. Silvia Mišíková, PhD. – lekárka na VÚSCH a. s.
Koho a kedy môže fibrilácia predsiení postihnúť
Fibrilácia predsiení je epidémiou 21. storočia a je známe, že vo všeobecnosti sa vyskytuje v celkovej populácii u 1,5 až 2 %, v nižších vekových kategóriách (do 40 – 50 rokov) je výskyt FP menej ako 0,5 percenta avšak vo veku 70 – 80 rokov je vznik FP zhruba u 9 – 10 % populácie. FP sa rozvinie približne u jedného zo štyroch ľudí vo veku 55 rokov (24 % mužov a 22 % žien). Posledné demografické údaje hovoria, že v Európe trpí FP zhruba 6-miliónov ľudí, na Slovensku predpokladáme, že je to približne 60-tisíc pacientov.
Základ liečby – správna diagnóza
Základom liečby fibrilácie predsiení je správne stanovenie diagnózy. V prípade, že lekár má k dispozícii diagnostiku na 12-zvodovom EKG, diagnóza je jasná. Sú však aj také atypické prípady, keď na základnom EKG, ktoré pacientovi natočia v ambulancii, sa FP nemusí vyskytovať. Podľa Prof. MUDr. Robert Hatala, CSc. – prednostu kardiologickej kliniky, „je bezpochyby najefektívnejšia liečebná metóda prevencia. Fibrilácia predsiení sa dá dlhodobo definitívne vyliečiť len u relatívne malej časti pacientov, aj to len keď sa zachytí v počiatočnom štádiu. Efekt sofistikovanej katétrovej liečby zväčša pretrváva okolo 5 rokov. Takže najefektívnejší postup je včas identifikovať pacientov, ktorí majú vysokú pravdepodobnosť ochorenia a arytmiu následne definitívne vyliečiť katétrovou abláciou. Tých však je len malá časť. U ostatných má kľúčový význam stanovenie rizika mozgovej porážky a jej prevencia.“
Liečba fibrilácie predsiení v ko >Prvým krokom je úprava životosprávy pacienta- racionálna životospráva.
Ak je u pacienta zistená FP, začína sa samozrejme, od najjednoduchšej a najdostupnejšej liečby – pomocou liekov.
Ak je pacient vysoko symptomatický a nemá závažnejšie štrukturálne ochorenie srdca, zvažuje sa ako potenciálny kandidát na katetrizačnú liečbu FP – izoláciu pľúcnych žíl.
V prípade, že sa u pacienta vyskytujú nejaké ďalšie sprievodné poruchy rytmu, napríklad pri liečbe antiarytmikami, dochádza k nadmernému spomaleniu tepovej frekvencie, alebo sa nedarí dostať arytmiu pod kontrolu, riešením je implantácia kardiostimulátora s nastavením rôznych kardiostimulačných režimov.
V prípade, že pacient má antiarytmiká a súčasne implantovaný kardiostimulátor a napriek tomu má silné búšenie srdca, indikovaná je ablácia atrioventrikulárneho uzla.
Súčasťou liečby FP v akomkoľvek štádiu je adekvátna antikoagulačná liečba.
Pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o srdcovocievne ochorenia – pre širokú verejnosť, pacientov, aj ich blízkych je k dispozícii web stránka na ktorej sú dostupné komplexné informácie o všetkých rozšírených kardiovaskulárnych ochoreniach, ich príznakoch a príčinách vzniku, prevencii, diagnostike, liečbe, ale tiež praktické rady pre pacientov a ich blízkych, ktoré im pomôžu zvládať ochorenie a jeho liečbu.
