Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
88227_krvave stopy.jpg
20. júna 2018 PR správyKultúraKnihy od PRservis.skSITA Diskusia()

Špičkové krimi Krvavé stopy

BRATISLAVA 20. júna 2018 – Jej trilery s ústrednou postavou detektívky Kim Stonovej zaznamenali vo svete fenomenálny úspech: predalo sa z nich vyše milióna výtlačkov. Angela Marsonsová je jednou z najčítanejších autoriek kriminálnych románov súčasnosti a jej knihy sa dlhodobo držia na popredných priečkach medzinárodných rebríčkov bestsellerov.
Teraz je tu novinka Krvavé stopy a fanúšikovia skvelej Kim sa majú na čo tešiť.

Ako vypátrať vraha, ak obete nemajú nič spoločné?

Mŕtva žena s jedinou čistou bodnou ranou do srdca pôsobí na prvý pohľad ako obeť nevydarenej lúpeže a zdá sa, že život starostlivej a bezúhonnej sociálnej pracovníčky tak vyhasol omylom. Detektívke Kim Stonovej však na prípade čosi nesedí.

Keď polícia nájde telo drogovo závislého dievčaťa s rovnakou bodnou ranou, Kim vytuší, že ide o prácu toho istého vraha. Okrem chladného a premysleného usmrtenia však medzi obeťami nenachádza nijakú súvislosť. Taký komplikovaný prípad ešte nemala. Počas zúfalého pátrania po zvrátenom páchateľovi odvádza Kiminu pozornosť doktorka Alexandra Thornová. Psychopatka, ktorú Kim v minulosti poslala za mreže, jej totiž pošle hrôzostrašný list. Alex je tentoraz odhodlaná udrieť na najzraniteľnejšie miesto a donúti Kim stretnúť sa so ženou, ktorá je zodpovedná za smrť jej malého brata.

Počet obetí narastá a Kim so svojím tímom postupne rozmotáva spleť záhad a krôčik po krôčiku sa dostáva k vrahovi. V smrteľnom nebezpečenstve sa nakoniec ocitá aj jedna osoba z jej radov, lenže tentoraz možno Kim nebude mať toľko sily, aby všetkých zachránila.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Lucia Vráblicová:

Krvavé stopy sú strhujúcim trilerom, ktorý nepustíte z rúk od prvej strany až po dramatický zvrat v závere. Jeden z najlepších krimitrilerov, aké ste za posledné obdobie čítali – a to vrátane TOP mien ako je James Patterson, Harlan Coben, Michael Connelly, či Jo Nesbo.
Ani piata kniha výnimočnej série nestráca dych, drží si latku kvality vysoko a Kim Stonovú si jednoducho musíte zamilovať.

Začítajte sa do novinky Krvavé stopy:

Prológ

Väznica Drake Hall – súčasnosť

Doktorka Alexandra Thornová sedela pri štvorcovom písacom stole medzi dvomi posteľami.
Kus ošúchaného nábytku si jednoducho prisvojila. Jej spoluväzenkyňa Cassie sotva vedela čítať a písať, takže provizórny stôl nepotrebovala.
Tá hlupaňa si raz do pravého rohu položila zopár kusov oblečenia. Stačil jeden Alexin pohľad a kôpka okamžite putovala na posteľ.
Alex sa posunula dopredu a pocítila, ako sa rozkývala pravá noha stoličky. Ten prekliaty lacný nábytok nestál za nič. Rovnako ako všetci ľudia naokolo.
Keby sedela vo svojej kancelárii v Hagley, nohy by mala zasunuté pod kvalitným mahagónovým skvostom a chrbát opretý o svetlohnedé operadlo prepychového kresla. Chodidlá by jej príjemne hladil hrubý plyšový koberec a pohľadom by sa kochala v drahých obrazoch a ostatnom luxuse, ktorý si zaslúžila. Tvrdo pracovala, aby ho dosiahla.
Všetko jej však vzali.
V ruke držala hárok linajkového papiera a guľôčkové pero, čo jej pridelili. Papier bol taký tenký, že pri písaní by doň zrejme spravila aj dieru, keby silnejšie pritlačila.
Otočená k holej bielej stene sa presviedčala, že je v nejakej jednoduchej ubytovni alebo lacnej hotelovej izbe. Niežeby na také miesta niekedy chodila, no mala bohatú fantáziu. Pri vytváraní predstáv jej výdatne pomáhala vôňa lacného parfumu, zmiešaná s telesným pachom.
Preložila si nohu cez nohu. Nemala sa kam ponáhľať. Chcela vychutnať písanie listu pred sebou aj pomyslenie na účinok, aký bude mať.
Za zlom v svojom živote mohla viniť mnohých ľudí. Vybrala si však iba jednu osobu. Od posledného stretnutia na ňu neprestajne myslela.
Alex zúrila, že nikto nepochopil význam jej pokusov. Keby mala viac času, mohla sa významnými zisteniami pričiniť o zlepšenie mentálneho zdravia spoločnosti. Spravila jedinú chybu. Zvolila si nesprávne subjekty a tie ju sklamali.
Nepatrný hlas v hlave jej pripomenul, ako riskovala, keď sa pri dosahovaní cieľa rozptyľovala záujmom o istú kriminálnu inšpektorku.
Teraz však nastal čas na opätovné spojenie.
Zachvela sa vzrušením. Priložila pero na papier a napísala prvé dve slová. Bola presvedčená, že jej list všetko nenávratne zmení.
Drahá Kimmy…

1. kapitola

Kim Stonová začula za sebou kroky. Neotočila sa, iba zrýchlila krok v rytme tlkotu svojho srdca. Vzdialenosť nevedela odhadnúť. Ktosi kráčal zladený s jej chôdzou.
Zakopla.
Zastal.
Bežný chodec by pokračoval a prešiel okolo alebo zrýchlil, aby jej pomohol.
Tento nie.
Vzpriamila sa a šla ďalej. Kroky sa ozvali znovu, tentoraz bližšie. Neodvážila sa obrátiť.
Pohľadom rýchlo preskúmala okolie. O pol dvanástej v noci bolo v priemyselnej oblasti, kadiaľ chodila skratkou, málo ľudí.
Prechádzala hlbšie do centra a zvuk riedkej nedeľnej premávky slabol čoraz viac. Pouličné lampy nevrhali jej smerom už nijaké svetlo.
Po ľavej ruke mala rad malých budov nie väčších ako garáže. Ulička napravo, široká maximálne meter a pol, viedla k hlavnej ulici a spájala oceliarsku firmu a továreň na potraviny.
Kim zabočila do nej.
Kroky spravili to isté.
Znovu zrýchlila tempo a zabodla zrak do svetiel na konci. Beh neprichádzal do úvahy. S desaťcentimetrovými podpätkami by vyzerala ako batoľa, čo sa učí chodiť.
Kroky zrýchlili.
Takmer uprostred uličky opäť trochu pridala. V ušiach jej dunel pulz.
Kroky zastali. Vtom ju čiasi ruka schytila za krátke čierne vlasy a odhodila do steny.
„Čo do…?“
Zvyšok vety prerušil silný úder päsťou. Akoby jej vybuchla spodná pera.
Ruka jej zakryla ústa.
„Neopováž sa kričať, ty kurva, lebo ťa zabijem. Je to jasné?“
Kim chcela prikývnuť na znak súhlasu, no hlavu mala pritisnutú k stene. Hrboľaté tehly sa jej zarezávali do lebky.
Útočník sa pozrel doprava, potom doľava a nakoniec znovu na ňu. Usmial sa. „Aj tak ťa tu nikto nezačuje.“
Kim odhadovala jeho výšku na meter osemdesiat, teda asi o päť centimetrov viac, než merala ona.
Skúsila kopnúť nohou dopredu, no chlap ju celým telom pritlačil k stene. Erekcia mu napla nohavice a Kim ju pocítila na bruchu.
Potlačila nutkanie na vracanie a usilovala sa uvoľniť si ruky. Útočník sa zasmial a pritisol ju ešte silnejšie. Pri váhe jeho tela nemali jej ruky ani nohy nijakú šancu.
Po náraze do sánky sa jej na chvíľu zahmlilo pred očami.
Potriasla hlavou a zahľadela sa asi do dvadsaťpäťročnej tváre s víťazným, pobaveným výrazom.
„Počuj, drahá, trochu sa zabavíme.“
„Prosím… prosím, nerobte to.“
„Och, no tak. Vy štetky ste všetky rovnaké. Vieš, že to chceš.“
Naklonil sa a oblizol jej bočnú stranu krku. Z dotyku jeho jazyka jej prišlo zle. Vzpierala sa. Mladík sa zasmial a oblizol ju znovu. Tentoraz pridal aj zahryznutie do pokožky pod uchom.
„Áno. To sa ti páči, však, ty cundra?“
Skúsila sa aspoň trochu pohnúť, no uväznil ju medzi svojím telom a múrom. Pravou rukou si siahol na zips.
„Zlatko, dnes máš šťastnú noc.“
Presne na tie slová čakala.
Tresla ho hlavou rovno do nosa. Krv vystrekla takmer okamžite. Využila moment prekvapenia, kopla ho do rozkroku a zdrapila za pravé zápästie. Krútila ním, až kým nezačula puknutie. Útočník zvrieskol od bolesti a klesol na zem. Voľnou rukou si striedavo držal slabiny a nos.
Z oboch koncov uličky zaduneli po dva páry čižiem. Bryant a Richards dorazili ako prví, Dawson s Barnesom tesne za nimi.
„Vďaka, že ste tu, chlapci,“ privítala ich Kim a Dawson zaistil útočníkovi nohy.
„Si v poriadku, šéfka?“ spýtal sa Bryant.
Kim prikývla a otočila sa k Richardsovi, ktorý držal v rukách malú lekárničku.
„Utri mi krk,“ prikázala. Iba pre prípad, že by chlapík nebol ochotný spolupracovať. Jeho sliny mala na pokožke, a teda patrili jej.
Richards vytiahol vatovú tyčinku a prešiel ňou po mieste, na ktoré ukazovala Kim. Potom si všimol jej peru. „Pozriem sa ti na to.“
Otočila hlavu a utrela si krv do rukáva.
Potom sa sklonila k smradovi, ktorý mal v posledných troch mesiacoch na svedomí sedem znásilnení. Na šiestich obetiach sa nenašli nijaké fyzické stopy, no pri siedmej ho nestihol vytiahnuť a zanechal DNA, ktorá im výrazne pomohla pri pátraní.
Poslednú vetu so šťastnou nocou použil pri každej obeti a presne na ňu Kim čakala. Vtedy mohla konať.
V očiach mal utrpenie a čistú nenávisť. Kim sa naňho na oplátku usmiala.
„Zdá sa, že mám naozaj šťastnú noc, kamoško. Niekto ťa mal poučiť, že vyťahovanie nie je bezpečná metóda.“
Dawson a Richards prekryli smiech predstieraným kašľaním.
Mladík mal zviazané členky, a keď mu chceli spútať aj zápästia, vykríkol od bolesti.
Kim s úsmevom vykročila preč. Svoju prácu tu skončila.

Milan Buno, literárny publicista

Odporúčané články

Hercule Poirot a 3 vynikajúce detektívky Divadelná Nitra REaktivuje vzdelávacie projekty

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Knihy

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies