Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
2. apríla 2012 PR správyKultúra od PRservis.skSITA Diskusia()

Menšiny na Slovensku málo zasahujú do života našej krajiny

BRATISLAVA 2. apríla – Zlepšiť život menšín by u nás podľa Rusínov pomohlo kvalitnejšie nastavenie menšinovej politiky.

Aké práva majú národnostné menšiny? Informuje sa o nich dosť a zrozumiteľne? A ako sa tieto práva napĺňajú vo vzťahu k rusínskej menšine? Tieto otázky sa stali hlavnou témou vzdelávacích seminárov o ľudskoprávnej problematike, ktoré sa v minulých dňoch konali v štyroch mestách – Prešove, Bratislave, Bardejove a Humennom.

Za organizáciou série podujatí známych ako projekt Čemerica stálo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska. Cieľom bolo nielen zvýšiť informovanosť Rusínov o ich vlastných právach. Šlo však aj o to, aby sa akciou obrátila pozornosť i samotných Slovákov na to, kto sú Rusíni, akú majú históriu a ako oni obohacujú Slovensko.
Podujatia finančne podporil Úrad vlády SR. Semináre viedol moderátor Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a jednotlivé témy prezentovali špičkoví odborníci: emeritný profesor Miroslav Kusý, Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky, Stanislav Konečný a Marián Gajdoš zo Spoločenskovedného ústavu SAV a odborníčka na etnokultúru Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Aké sú práva u susedov
Prof. Kusý sa sústredil na práva národnostných menšín susedných štátov a priblížil ich stručné porovnanie so stavom na Slovensku.
„Nemčina je v Rakúsku štátny jazyk, ale popri ňom existujú ďalšie tri jazyky, slovinčina, chorvátčina a maďarčina, ktorých výučba beží na primeranom počte škôl,“ vysvetlil prof. Kusý. „Základnou normou je tam zákon o právnom postavení národnostných skupín v Rakúsku, podobný zákon, aký je aj v Česku a Maďarsku, len na Slovensku stále chýba,“ pokračoval. Rakúsko na rozdiel od nás nepozná oficiálnu hranicu používania jazykov menšín, ale spolkové krajiny a obce si tam rozsah ich používania nastavujú samy. Aj preto je situácia v právach v jednotlivých rakúskych krajinách odlišná, napríklad Slovincom v Korutánsku trvalo oveľa dlhšie, kým si vydobyli určitú úroveň práv, akú majú už dlho Chorváti a Maďari v Burgerlande. Práve v Burgerlande veľmi často natrafíte napríklad na dvojjazyčné tabule pred obcami. „V Rakúsku však práve pripravujú zákon, ktorý má obmedziť počet používaných jazykov na úradoch – čisto z praktických dôvodov. Vyvolalo to však obrovskú nevôľu vlády z Budapešti,“ dodal profesor. Prednosťou Česka je podľa neho fakt, že tam funguje zákon o právach národnostných menšín, ktorý umožňuje menšinám vytvárať si aj samosprávne orgány. Na celoštátnej úrovni ich zastrešuje Rada vlády pre národnostné menšiny. Ak v obci žije aspoň 10 % príslušníkov národnostných menšín, môžu si založiť tzv. výbor pre národnostné menšiny, pre kraj platí zase hranica päť %.

Byť občanom
Podľa Grigorija Mesežnikova vznikla u nás po poslednom sčítaní ľudu zaujímavá situácia. „Až sedem percent, teda 300-tisíc občanov Slovenska, sa neprihlásilo k žiadnej národnostnej skupine, čo je významná reprezentatívna vzorka. Je to prejav trendov – nastavenia štátnej politiky, ale aj obraz vzťahov medzi národnostnými skupinami,“ uviedol.
Podľa neho možno úroveň národnostnej politiky u nás hodnotiť v troch rovinách: 1. práva menšín, 2. reprezentácia menšín, 3. ich účasť na verejných veciach. V prvej oblasti došlo k miernemu pokroku najmä vďaka prijatiu zákona o štátnom jazyku. Podobne nastal posun v tretej oblasti taktiež smerom k vyššej miere rozhodovania o stratégiách rozvoja menšín vďaka novému nastaveniu Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, kde majú vo Výbore pre národnostné menšiny zastúpenie aj Rusíni. V druhej rovine, v oblasti reprezentácie menšín, však podľa Mesežnikova situácia stagnuje, keďže nedošlo k posunu smerom k samosprávnej autonómii. Podľa neho tak situácia všetkých menšín na Slovensku, konkrétne aj Rusínov, dopláca na asymetrické postavenie najpočetnejšej menšiny – Maďarov. „Na jednej strane táto skupina vystupuje kultúrne aj etnicky ako súčasť iného národa, ale len formálne. V skutočnosti sa – ako jediná menšina u nás – spolupodieľa aj na politickom živote na úrovni iných politických strán. Na druhej strane sú tu však menšie menšiny, ktoré sú tiež kultúrne a etnicky iné, no z hľadiska politického dosahu nemajú zastúpenie v politickom živote, majú tak oveľa menší vplyv na verejné rozhodovanie,“ vysvetlil Mesežnikov. Pritom reálne mechanizmy na to, aby sa to zmenilo, existujú a aj EÚ ich začína vytvárať na nadnárodnej úrovni. „Len ich treba poznať a vedieť s nimi pracovať,“ ukončil politický analytik.
Problematike v našich končinách celkom novej – samosprávnej či menšinovej autonómie – sa venovala Jarmila Lajčáková. Podľa nej je to u nás zatiaľ nepochopená myšlienka, ktorú neprajníci často zamieňajú s územnou autonómiou.
Riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV Marián Gajdoš a pracovník z rovnakého ústavu Stanislav Konečný priblížili vo svojich prezentáciách predovšetkým históriu Rusínov a spojivá ich dejín so súčasnosťou.

Odmaďarčená autonómia
V závere seminárov vyzdvihol moderátor Alexander Duleba hlavné posolstvo série rusínskych podujatí.„Máme tu zjavný rozpor s ústavou. Dnešný právny stav nedovoľuje príslušníkom menšín zúčastňovať sa na rozhodovaní o verejných veciach. Mali by sme sa inšpirovať príkladmi zo zahraničia, kde už fungujú menšinové autonómne samosprávy, najmä príkladom z Česka.“ Na Slovensku podľa Dulebu doteraz táto myšlienka zaznievala iba z prostredia maďarskej menšiny a Rusíni akoby sa toho báli. Ale aj vo všeobecnosti sa myšlienka vzniku samostatnej autonómie pre ktorúkoľvek menšinu na Slovensku vždy zmietla zo stola ako niečo, čo sa spája s „maďarskou kartou“. Ako sa zhodli prednášajúci, je to uhýbanie od podstaty. „Rusínom by práve menšinová autonómia umožnila podieľať sa na správe verejných záležitostí. Myšlienka autonómie totiž nemá byť len hrou o to, či bude maďarská menšina vo vláde, alebo nie. Veci sa pohnú vtedy, keď sa podarí politicky odmaďarčiť národnostno–menšinovú autonómiu,“ uzavrel šnúru akcií moderátor Alexander Duleba.

Spracovala Táňa Rundesová

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

yv

Odporúčané články

O cenu Febiofestu sa uchádzajú aj filmy o utečeneckej kríze Rusínov treba zjednotiť, aby sa stali svojbytným národom, tvrdil „rusínsky Štúr“ Adolf Dobriansky. Od jeho narodenia uplynie 200 rokov

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Kultúra

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies