Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
11. októbra 2016 PR správyZdravie od PRservis.skSITA Diskusia()

SVETOVÝ DEŇ ZRAKU 2016

Milujeme ich, lebo nám dávajú istý pocit slobody. Ráno ich vtlačíme do oka a o polnoci ho z neho, občas s bolesťami, ťaháme von. „Kontaktné šošovky sú dobrý sluha, ale nebezpečný pán,“ upozorňuje MUDr. Alžbeta Fedorová (80), ktorá testovala prvé kontaktné šošovky s ich vynálezcom, profesorom Wichterlem.
Očná klinika NeoVízia na vzorke 745 nositeľov kontaktný šošoviek zisťovala, aké najčastejšie chyby sa pri ich nosení veľká časť Slovákov dopúšťa.

„Vzťah človeka k noseniu kontaktných šošoviek sa za ostatných desať rokov šialene zmenil. Pred pätnástimi rokmi ľudia ešte rešpektovali názory očného lekára. Šošovky neboli jediným dioptrickým riešením. Predstavovali iba alternatívu korekcie videnia. Nosili ich pár hodín počas dňa, večer a cez víkendy si ich vybrali. Vysoké nároky na výkon a na to byť za každú cenu a v každej oblasti v dnešnom svete perfektný. Namiesto 6 – 8 hodín denne ich v očiach nechávajú 12 – 14 hodín denne. Občas s nimi zaspia a nevyberú si ich ani počas víkendov. To môže spôsobiť katastrofu, v niektorých prípadoch aj oko natrvalo poškodiť,“ upozorňuje za tím kolegov očná lekárka a chirurgička MUDr. Adriana Smorádková. Jej tézy výskum dokonale potvrdil. Denne ich nosí 58% všetkých nositeľov kontaktných šošoviek.

Za najvážnejší prečin považujú oční lekári nosenie kontaktných šošoviek bez pravidelnej lekárskej konotrly. „Človek, ktorý dlhodobo nosí kontaktné šošovky a s dioptrickými okuliarmi ich takmer vôbec nestrieda, by mal podstúpiť kontrolu zraku každé tri mesiace,“ vystríhajú lekári. 39% ľudí však na varovný prst zabúda a šošovky si kúpi aj bez toho, aby boli poučení s rizikami nosenia kontaktných šošoviek pri kúpe prvého balenia.

Kritické welness a bazény. Až 76% nositeľov kontaktných šošoviek s nimi pokojne skočí do bazéna či v sychravom období pokojne aj do teplých bazénov vo welness. „Práve pri vode a vo vlhkom prostredí prežívajú baktérie, vírusy, chlamýdie, plesne a akantaméby. Pre nositeľov kontaktných šošoviek predstavujú výraznejšie riziko – oko pod kontaktnou šošovkou trpí nedostatkom výživy. Rohovke chýba kyslík, doslova sa nemá ako ´nadýchnuť´. Baktéria sa na oslabenej rohovke cíti ako doma. Vďaka kontaktnej šošovke sa lepšie ´nalepí´ na oko a drobnými trhlinkami si ľahšie vytvorí prístupové cesty do ostatných štruktúr v oku. Môže ho kontaminovať a vyvolať vážne zápaly rohovky spojené s bolesťami, svetloplachosťou, začervenaním, slzením, vredmi či zjazvením rohovky. Infekcia môže skončiť transplantáciou rohovky a v kritických prípadoch až slepotou,“ vystríha očná lekárka a chirurgička MUDr. Miriam Záhorcová. „Chlamýdiové očné zápaly môžu vzniknúť aj týždne či mesiace po pobyte vo vode. Navyše, často sa šošovkami nemusíte ani kúpať či ponárať. Zdrojom akantaméb bývajú aj nádoby s roztokmi a puzdrá na kontaktné šošovky.“
V „suchu“ nie sú nositelia kontaktných šošoviek ani pod sprchou. Prieskum odhalil, že sa s nimi bežne sprchuje 88% všetkých opýtaných. Šošovky môžu pod tečúcou vodou nachytať rovnakú mikroo zoo ako vo welnese alebo vo vode. Kritické je, že zápaly či komplikácie sa môžu objaviť až niekoľko týždňov po pobyte so šošovkami vo vode. Obľúbeným miestom mikroorganizmov sú aj puzdrá kontaktných šošoviek, ktoré si zriedkavo mení až 64% všetkých nositeľov kontaktných šošoviek.

Obľúbeným teritóriom akantaméb sú aj biofarmy, stajne či chovné stanice. „Riziková je z tohto pohľadu aj láska ku koňom a zvieratám všade tam, kde je zvýšená prítomnosť plesní a mikroorganizmov zo slamy, dreva či z výkalov. Kontaktná šošovka sa môže napríklad prsknutím do oka pri čistení koňa kontaminovať a po týždňoch vyvolať komplikácie a zápaly.“ Nebezpečná akantaméba spôsobí každoročne nebezpečnú keratitídu približne šiestim tisícom nositeľov kontaktných šošoviek na svete. Sprevádzajú ju zápaly a jazvenia rohovky, ktoré v extrémnych prípadoch vedú k slepote.

Osem hodín denne a dosť
„Nositelia kontaktných šošoviek riziká ich nadmerného používania často nevidia. V ambulanciách však pričasto riešime ich následky. Približne dvadsať percent našich pacientov, ktorí prichádzajú na kliniku s túžbou zbaviť sa dioptrií laserom či vnútroočným zákrokom, majú problémy z dlhodobého nosenia kontaktných šošoviek. Najčastejšie ide o tzv. konjuktivitídy – opakované zápaly rohovky a spojovky. Opakujú sa aj prípady mladých ľudí okolo tridsiatky. Kontaktné šošovky nosia od pätnástich a okolo dvadsaťpäťky už majú problém si ich vôbec nasadiť. Kvôli opakovaným zápalom ich už neznesú, volia okuliare a ešte častejšie finálne riešenie v podobe laserového odstránenia dioptrií,“ myslí si očná chirurgička MUDr. Adriana Smorádková.
Upozorňuje na dôležitosť dodržiavania základných pravidiel: nechať ich v očiach maximálne osem až desať hodín denne, cez víkend ich úplne odložiť. Opatrní by ste mali podľa nej byť aj na stanovačkách, chatách, road tripoch, na cestách do exotických krajín či kamkoľvek do zahraničia a všade tam, kde vás čakajú znížené hygienické podmienky. Na takéto situácie sú vhodné jednodňové kontaktné šošovky. Ráno si ich nasaďte, večer vyberte a vyhoďte, aby nedošlo ku kontaminácii z vonkajšieho prostredia či z roztokov.“

Bez umytých rúk. Takmer polovica nositeľov kontaktných šošoviek (45%) si ich nasadí aj s neumytými rukami a 79% so šošovkami, ktoré nie sú na to určené, bez problémov zaspí. Siedmi z desiatich ľudí navyše nosia kontaktné šošovky dlhšie, ako je ich oficiálna doba spotreby. Riskujú nedostatočnú výživu kyslíkom a kontamináciu celým spektrom nebezpečných mikroorganizmov vrátane akantaméb (Acanthamoeba), zlatým stafylokokom (Staphylococcus aureus) či pseudomonádou (Pseudomonas).

Pri porušovaní základných bezpečnostných pravidiel nosenia kontaktných šošoviek, sa u ľudí prejavujú sprievodné, najčastejšie rohovkové, problémy – rohovkový vred (trpí ním 1% nositeľov KŠ), zápaly rohovky (trpia nimi 4% nositeľov KŠ), zhrubnutie spojovky pod viečkom (trpia nimi 2% nositeľov KŠ), zápaly spojoviek (trpí ním 10% nositeľov KŠ), zhoršené videnie (trpí ním 14% nositeľov KŠ), červené oči (trpia nimi 31% nositeľov KŠ)či rezanie, pálenie (trpia nimi 37% nositeľov KŠ).

Antibiotika a transplantácia rohovky. V ľahších prípadoch pomôže liečba umelými slzami a na určitý čas vysadenie kontaktných šošoviek. Vážnejšie prípady môžu skončiť doživotným zákazom nosenia kontaktných šošoviek, zdĺhavou liečbou antibiotikami, kortikosteroidmi, amniovou membránou. V kritických prípadoch až transplantáciou rohovky. „V mnohých prípadoch hrozí zahojenie jazvou, čo natrvalo zhoršuje videnie,“ vystríha MUDr. Adriana Smorádková.

Šošovky verzus operácia. Ak to zdravotný stav pacienta umožňuje, očný chirurg volí vždy možnosť trvalého odstránenia dioptrickej chyby – pomocou laserovej alebo vnútroočnej operácie dioptrií.
Ani laserové operácie však nie sú zázračným riešením a voľbou pre každého človeka. Oční chirurgovia upozorňujú, že aby operácia priniesla pacientovi nového benefity a slobodu, v prvom rade by mal pacient podstúpiť precízne vstupné vyšetrenie. „Z praxe žiaľ vieme, že niekde trvá tridsať minút. U nás tri hodiny. Za kratší čas nie je možné vyšetriť desiatky parametrov, ktoré sú v rozhodovaní či pacienta (ne) operoavťa, kľúčové,“ upozorňuje MUDr. Adriana Smorádková.
Každé precízne očné vyšetrenie by malo obsahovať rozkvapkanie zrenice. V očnej terminológii hovoríme o vyšetreniach v cykloplégii a v mydriáze. Mydriáza pomáha lekárom odhaliť patologické zmeny vo vnútroočnej šošovke, v sklovci či na sietnici. „Bez vyšetrenia v mydriáze zrenici vidíme len 30% vnútroočného priestoru,“ upozorňuje lekárka a chirurgička MUDr. Miriam Záhorcová.
Cykloplégia slúži na to, aby ňou lekár dočasne paralyzoval zaostrovací očný sval. „U mladých ľudí býva veľmi svižný, preto ho cykloplégiou dokážeme na krátky čas znehybniť. Nevedome ním môžu totiž kamuflovať veľa dioptrických chýb. Pomocou dočasnej ´obrny´ ho doslova vyradíme z funkcie, vďaka čomu dokážeme odhaliť pravú dioptrickú hodnotu, ktorú inak klamlivo prekrýva akomodačný kŕč. Bez cykloplégie môžu výsledné merania dioptrií skresľovať. A to až do výšky dvoch dioptrií,“ dodáva lekárka.
Takzvaným akomodačným kŕčom trpí približne dve percentá pacientov. Vyskytuje sa častejší u mladých ľudí, ktorí trávia hodiny práce s počítačom. Nevyhýba sa ani krátkozrakým typom, ktorí nosia silnejšie dioptrie ako ich oči v skutočnosti potrebujú. Lekári vám ho môžu diagnostikovať aj vtedy, keď trpíte astigmatizmom, nosíte však slabšie cylindrické dioptrie ako vaše oči v skutočnosti potrebujú. Cykloplégia je dôležitá v prípade, ak potrebujete nové dioptrické okuliare. Nevyhnutná je aj ako súčasť vyšetrenia pre laserovou alebo vnútroočnou operáciou dioptrií.

Široké spektrum metód. V prípade, že vyšetrenie potvrdí vhodnosť pre operáciu laserom, dilema nekončí. Dôležité podľa oslovených lekárok je, aby si chirurg vždy mohol vybrať, pre ktorú techniku sa rozhodne.
„Iba chirurgovia, ktorí majú k dispozícii dve, ideálne všetky tri súčasné laserové metódy, dokážu pacientovi ušiť zákrok presne na mieru. Žiadna technika nie je univerzálne vhodná pre všetkých. Ak klinika ponúka iba jedinú (napríklad povrchovú), časť pacientov odlaseruje nesprávne. Moderná očná medicína využíva tri základné operačné techniky. Spoznáte ich podľa typu a druhov lasera, ktorý počas operácie pracuje. Najnovšie metódy typu SMILE používajú iba femtosekundový laser samotný, metódy typu femtoLASIK kombináciu femtosekundového a excimerového laseru. Pri metódach LASEK odstraňuje dioptrie excimerový laser. Ak klinika ponúka len jednu z uvedených metód, hrozí, že časť pacientov zoperuje nesprávne,“ dodáva MUDr. Smorádková.

DESATORO SPRÁVNEHO NOSENIA KŠ
1. So šošovkami neplávať a neponárať sa pod vodu.
2. So šošovkami sa nesprchovať.
3. Nepoužívať ich na miestach s rizikom kontaminácie – na farmách, pri práci s koňmi, vo welness a spa.
4. Po ôsmych až desiatich hodinách šošovky vybrať z očí.
5. Cez víkend nechať oči oddýchnuť a nosiť dioptrické okuliare.
6. Minimálne raz mesačne si vymeniť aj puzdrá na šošovky.
7. Na cestách, pri športe, pri pobyte vo vode či vo welness používať jednodňové balenia.
8. V prípade vypadnutia KŠ z oka a chýbajúceho puzdro s roztokom, nikdy KŠ neoplachovať vo vode. Použiť radšej vlastné sliny.
9. Kupovať overené značky u očného lekára, v optike alebo overenej internetovej predajni. Pozor na nízke ceny a neoverené materiály v množstve webshopov.
10. Minimálne raz za rok podstúpiť kompletné očné vyšetrenie na očnej klinike zamerané na kontrolu stavu očných rohoviek.

SÚČASNÉ LASEROVÉ METÓDY
Metódy typu SMILE
Komerčné názvy: NeoSMILE 3D, SMILE, ReLEX SMILE
Použité lasery: femtosekundový
Bezbolestná metóda počas operácie aj počas hojenia. Najnovšia z dostupných laserových metód. Celú operáciu vykonáva po prvý krát v histórii očnej chirurgie femtosekundový laser sám. Excimerový laser už nie je potrebný. Laser pracuje bez bolesti a jako jediný ori tejto metóde nepáli tkanivo rohovky. Najrýchlejší návrat ku koníčkom, športovať môžete už o sedem dní.
Ideálna pre strednú a vyššiu krátkozrakosť (- 2 až – 10).

Metódy typu femtoLASIK
Komerčné názvy: femtoLASIK basic, NeoLASIK HD, iLASIK, Z-LASIK, All laser LASIK
Použité lasery: femtosekundový + excimerový
Bezbolestná metóda počas operácie aj počas hojenia. Femtosekundový laser vytvára počas operácie bezpečnostý flap. Už večer v deň operácie môžete sledovať televíziu či pracovať.
Ideálna pre krátkozrakosť (- 1 až – 10) a astigmatizmus.

Metódy typu LASEK
Komerčné názvy: PRK, Lasek, Epilasek, Super Laser, No Touch Laser, 6D Laser
Použité lasery: excimerový
Najstaršia a jediná stále bolestivá laserová metóda. Chirurgovia pri nej ako pri jedinej odstraňujú povrch – epitel rohovky. Tri až štyri dni po operácii môže pacient pociťovať určitý stupeň bolesti.
Ideálna pre pacientov so stabilizovanou nízkou krátkozrakosťou (do – 3).

PR Servis je komerčný informačný servis určený na publikovanie tlačových správ, informácií, vyhlásení a oznamov určených médiám a verejnosti. Texty sú vysielané v znení, dodanom klientom, bez redakčnej úpravy. Agentúra SITA je distribútorom týchto informácií a za ich obsahovú a štylistickú úroveň nezodpovedá. E-mail: prservis@sita.sk .

xa

Odporúčané články

MAGNA ročne vylieči viac ako 10 tisíc podvyživených detí Každý siedmy škôlkar môže mať poruchu zraku. Odhaliť ich pomáha unikátny projekt Zdravé oči už v škôlke

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Zdravie

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies