Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
89084_gettyimages 873806068 676x451.jpg
26. októbra 2018 Ekonomika od PRservis.skSITA Diskusia()

Slovensko môže kráčať s modernou dobou len vtedy, ak bude cielene investovať do výskumu a vývoja

BRATISLAVA26. októbra 2018 – Národná autorita pre oblasť externej kontroly druhý rok buduje analytickú jednotku, ktorej strategickou úlohou je posudzovať kľúčové verejné politiky financované nielen z národných, ale aj európskych zdrojov. Aj preto sa analyticky útvar úradu zameral v tomto roku na napĺňanie základných cieľov v oblasti výskumu a vývoja.  Slovensko sa totiž na medzinárodnej úrovni zaviazalo priebežne zlepšovať podmienky pre výskum a vývoj najmä s cieľom zvýšiť celkovú úroveň verejných, súkromných investícií v tomto odvetví na 1,2 % slovenského HDP (európsky cieľ je 3 % HDP EÚ). Najvyššia kontrolná inštitúcia sa preto v rámci svojej pôsobnosti venovala vypracovaniu komplexnej analýzy systému financovania výskumu a vývoja z verejných rozpočtov, ktorá bude následne slúžiť pre plánovanie kontrolnej činnosti NKÚ. Analytická správa hodnotí oblasť výskumu a vývoja za obdobie 2007 – 2017 s dôrazom na to, koľko finančných prostriedkov bolo v tomto období do tejto oblasti investovaných a ako sa to premietlo do výsledkov či udržateľných projektov.

Štúdium materiálov za posledných 10 rokov ukázalo, že na Slovensku chýba komplexný analytický dokument, ktorý by hodnotil strategické plánovanie v tejto oblasti a analyzoval aj vzťah medzi výškou investícií do výskumu a vývoja a dosiahnutými výsledkami. Na základe medzinárodného porovnania financovania výskumu analytici NKÚ konštatujú, že Slovensko sa umiestnilo na spodných priečkach v rámci Európskej únie, a na chvoste z krajín Vyšehradskej skupiny. Podľa kontrolného úradu však môže Slovensko kráčať s modernou dobou len vtedy, ak bude cielene investovať do vedy a výskumu, podporené projekty budú viazané merateľné ukazovatele, ale aj ich dlhodobú udržateľnosť.

Objem financií, ktoré Slovensko vynakladá na výskum a vývoj je v pomere k HDP jedným z najnižších spomedzi krajín EÚ. Celková suma 640 mil. eur predstavuje 0,79 % HDP Slovenska (priemer EÚ je 1,54% HDP, viac graf 1 a 2). V sektore výskumu a vývoja pracuje na Slovensku výrazne menej zamestnancov ako v porovnateľných štátoch (v SR 3,3 úväzku na 1000 obyv./ priemer EÚ 5,5 úväzku, viď graf 3), a napriek tomu, že počet zamestnancov sa v tomto sektore zvyšoval, bolo to pomalším tempom ako v krajinách Únie. Zaostávanie a negatívny vývoj bol identifikovaný v rámci počtu patentov, pričom v roku 2016 bola SR v tomto ukazovateli druhá najhoršia v rámci krajín EÚ (SR 48 patentov na 1 mil. obyv. / priemer EÚ 267, viď graf 4). Slovensko tiež výrazne zaostáva aj v počte vedeckých publikácií a ich citácií.

Jedným z najkomplexnejších ukazovateľov kvality výskumu a vývoja je úspech krajiny pri zapájaní sa do projektov programu Horizont 2020[1]), keďže ide o projekty s vysoko odborným hodnotením. Slovensko z tohto programu získalo v prepočte na 1000 eur HDP iba 0,9 eura, čo je výrazne menej ako priemer krajín EÚ. Ak v rámci programu Horizont 2020 vyčleníme iba projekty typu Excelentná veda, Slovensko je v úspešnosti čerpania na takéto projekty v prepočte na HDP druhé od konca a horšie je už iba Rumunsko. Z celkového balíka zdrojov programu Horizont 2020, rozdelených k marcu 2018, získalo SR iba 0,3 % (viď graf 5).

Národná autorita pre oblasť externej kontroly skúmala aj príčiny tohto nelichotivého stavu a zistila, že téma výskumu a vývoja nie je v súčasnosti zastrešená žiadnym komplexným strategickým dokumentom. Túto rozdrobenosť manažovania tejto oblasti aj dokazuje skutočnosť, že za obdobie 2007 – 2017 bolo pre oblasť vedy a výskumu prijatých na Slovensku až 14 strategických dokumentov, z ktorých sa však realizovala len polovica.

Proces prideľovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ je administratívne veľmi náročný a obsahu podávaných projektov sa nevenuje dostatočná pozornosť. Pritom celkový objem verejných výdavkov na výskum a vývoj do veľkej miery ovplyvňujú práve tieto financie. Za obdobie 2007 – 2017 išlo na výskum a vývoj viac ako 3,3 mld. eur, pričom približne 23 % tvorili zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ, v roku 2015 dokonca viac ako polovicu.

Analytici NKÚ v závere svojej štúdie konštatujú, že za hodnotené obdobie išlo v SR do oblasti výskumu a vývoja z hľadiska medzinárodného porovnania málo finančných prostriedkov. Napriek mierne rastúcemu trendu zvyšovania výdavkov sa to nepremietlo do väčšiny výsledkových ukazovateľov krajiny. Počet patentov na mil. obyv. sa za sledované obdobie v SR nezmenil, a to aj napriek pozitívnym tendenciám na úrovni EÚ. Pozitívny trend sa prejavil len pri počte vedeckých publikácií, avšak zvýšená publikačná činnosť by z dôvodu zlej dostupnosti a otáznej kvality podrobných údajov mala byť predmetom samostatnej hlbšej analýzy. Závažným nedostatkom je aj fakt, že neexistuje komplexný informačný systém poskytujúci podrobné, spracovateľné, konzistentné údaje umožňujúce efektívne riadenie a kontrolu tejto oblasti.

[1]) Horizont 2020 je program EÚ pre financovanie výskumu a inovácií.

K téme

Philip Morris uvádza na trh v Slovenskej republike novú generáciu zariadenia na nahrievanie tabaku IQOS ILUMA Po dvoch rokoch čakania odlieta na svetovú súťaž do Japonska I. Vicemiss Slovensko 2020 Viktória Podmanická

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Ekonomika

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.