Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
88674_3x hercule poirot 2.jpg
13. septembra 2018 PR správyKultúraKnihy od PRservis.skSITA Diskusia()

Hercule Poirot a 3 vynikajúce detektívky

BRATISLAVA 13. septembra 2018 – „Je to klasická Christie… nešetrí falošnými stopami a od tých skutočných odvádza našu pozornosť vždy v tom najsprávnejšom okamihu.“Takto písal Birmingham Post o jednej z kníh, ktoré sa dostali do tohto skvelého výberu. Je to lahôdka pre fanúšikov legendárnej Agathy Christie, aj všetkých milovníkov klasických detektívok.
Práve vyšiel druhý výber 3x Hercule Poirot 2. Nájdete v ňom špičkové detektívky Smrť v oblakoch, Vraždy podľa abecedy a Smrť pani McGintyovej.
Patria k najznámejším dielam Agathy Christie. A aj po rokoch zaujmú originálnou zápletkou a jej nečakaným rozuzlením.

Vynikajúci výber na 500 stranách vás nadchne. Hercule Poirot ukazuje svoje najlepšie kúsky a hoci má vo všetkých troch prípadoch do činenia s mimoriadne rafinovanými páchateľmi, jeho povestné malé sivé bunky ani v jednom z nich nezlyhajú.

Smrť v oblakoch

Počas letu z Paríža do Croydonu Hercula Poirota premôžu driemoty, a keď sa tesne pred pristátím preberie, vysvitne, že jedna z cestujúcich, istá madame Giselle, je mŕtva. Vyzerá to, že zomrela na srdcový záchvat alebo na uštipnutie osou, ktorá počas letu obťažovala viacerých pasažierov, no Poirot objaví skutočnú príčinu jej smrti: malý šíp s jedovatým hrotom, vystrelený z nejakej trubice či fúkačky, akú používajú domorodé kmene. Niet pochýb, že madame Giselle zavraždili…
Geniálny príbeh, ktorý vás udrží v napätí až do posledných strán. V úvode knižky nájdete aj schému zadnej paluby Prometea a viete si tak lepšie predstaviť, kde kto sedel a ako to vyzeralo.

Vraždy podľa abecedy

Táto detektívka z roku 1936 patrí k najslávnejším a najlepším dielam Agathy Christie. V prímorských letoviskách na juhu Anglicka vyčíňa sériový vrah. V anonymných listoch, ktoré posiela slávnemu detektívovi, vopred upozorňuje na miesto najbližšej vraždy. Aj výber obetí podľa abecedy svedčí o metodickej mysli, čo sa rozhodla hodiť rukavicu samému Herculovi Poirotovi.
Ak máte radi postavu slávneho belgického detektíva, tento príbeh musíte prečítať. Remeselne zručne napísaná detektívka s nečakaným rozuzlením.

Smrť pani McGintyiovej

Tichou dedinkou Broadhinny na malebnom anglickom vidieku otrasie surová vražda: starú upratovačku McGintyovú ktosi zniesol zo sveta silným úderom do tyla. Podozrenie ihneď padne na jej podnájomníka Jamesa Bentleyho, čudáckeho mladého muža bez prostriedkov. Súd Bentleyho uzná vinným, no inšpektor Spence má napriek tomu silné pochybnosti o jeho vine, a tak sa s prosbou o pomoc obráti na svojho známeho, súkromného detektíva Hercula Poirota. Len čo sa Poirot oboznámi s prípadom, rozhodne sa stoj čo stoj zabrániť poprave nevinného človeka a vypátrať skutočného vraha. Netuší však, že tým sa aj jeho život ocitol vo vážnom ohrození…
Všetky 3 detektívky nájdete v tomto vynikajúcom komplete 3x Hercule Poirot 2.

Prečítajte si úryvok z knihy SMRŤ V OBLAKOCH:

1  Z PARÍŽA DO CROYDONU

Septembrové slnko rozpaľovalo betón letiska Le Bourget, keď cestujúci prechádzali po letiskovej ploche a nastupovali do dopravného lietadla Prometeus, ktoré malo o niekoľko minút odletieť do Croydonu.
Medzi poslednými nastúpila Jane Greyová a obsadila miesto číslo šestnásť. Niektorí cestujúci už prešli deliacimi dverami popri malej kuchynke a dvoch toaletách do prednej kabíny lietadla. Väčšina ľudí už sedela. Z druhej strany uličky k nej doliehal živý rozhovor, v ktorom prevládal ostrý, prenikavý ženský hlas. Jane mierne skrivila pery. Až pridobre poznala takýto druh hlasu.
„Moja drahá… neuveriteľné… nemala som ani potuchy… Vravíte Juan Les Pins? Ach áno. Nie… Le Pinet… Ale áno, vždy tá istá stará partia… Pravdaže si sadneme spolu. Že sa to nedá? Kto…? Ach áno, rozumiem…“
Potom sa ozval zdvorilý mužský hlas s cudzím prízvukom.
„S najväčšou radosťou, madam.“
Jane ukradomky vrhla pohľad tým smerom.
Malý starší muž s veľkými fúzmi a vajcovitou hlavou, ktorý sedel oproti Jane na druhej strane uličky, sa práve úslužne sťahoval zo svojho miesta.
Jane trochu obrátila hlavu a uvidela dve ženy, ktorých nečakané stretnutie vyvolalo zdvorilú reakciu u neznámeho. Zmienka o Le Pinet v nej vzbudila zvedavosť, keďže tam bola aj ona.
Pamätala sa veľmi dobre na jednu zo žien – utkvelo jej v pamäti, kedy ju videla naposledy – pri stole, kde sa hral bakarat. Prsty malých rúk sa jej nervózne chveli a jemne namaľovaná tvár, ako vymodelovaná z drážďanského porcelánu, striedavo červenela a bledla. Pri troche námahy by si Jane vedela spomenúť aj na jej meno. Počula ho od priateľky, ktorá povedala: „Je peerka, to hej, ale nie z tých pravých – bývalá zboristka.“
V priateľkinom hlase zaznelo vtedy pohŕdanie. Maisie mala výborné miesto, sama bola masérka, ktorá zbavovala svoje zákazníčky nadbytočného tuku.
Tá druhá žena, prebehlo Jane mysľou, je však pravá vidiecka šľachtičná s dlhou konskou tvárou. Vzápätí na obidve ženy zabudla a zahľadela sa cez okienko na letisko. Stálo tam niekoľko lietadiel. Jedno vyzeralo ako obrovská kovová stonožka.
Jediné miesto, ktorému sa tvrdohlavo vyhýbala pohľadom, bolo sedadlo priamo oproti nej, na ktorom sedel mladý muž.
Mal na sebe modrý pulóver. Jane sa rozhodla nepozrieť vyššie, lebo by sa im pohľady mohli stretnúť, a to nechcela.
Mechanici pokrikovali na seba po francúzsky; motory sa rozrevali, potom stíchli a znova sa rozrevali. Mechanici odtiahli spred kolies brzdné kliny a lietadlo sa rozbehlo.
Jane zatajila dych. Letela iba druhý raz v živote, a preto ešte pociťovala vzrušenie. Zdalo sa, že určite narazia do plota okolo letiska, a vtom… nie, už sa vznášali nad zemou… stúpali… stúpali… opísali oblúk… a Le Bourget bolo hlboko pod nimi.
Poludňajšia linka do Croydonu odštartovala. V lietadle bolo dvadsaťjeden cestujúcich – desať v prednej kabíne, jedenásť v zadnej. Posádku tvorili dvaja piloti a dvaja stevardi. Zvuk motorov znel tlmenejšie, takže si nebolo treba dávať vatu do uší. Ale hluk bol aj tak dosť silný, odrádzal od rozhovoru a podnecoval rozmýšľanie.
Lietadlo s hukotom mierilo ponad Francúzsko k Lamanšskému prielivu a cestujúci v zadnej kabíne sa venovali svojim myšlienkam.
Jane Greyová si vravela: „Nepozriem naňho… Nepozriem… Radšej nie. Budem sa ďalej dívať z okna. Nájdem si niečo, nad čím by som mohla uvažovať – tak je to najlepšie. Upokojí ma to. Všetko si prejdem od začiatku.“
Rázne sa v duchu vrátila k tomu, čo nazývala začiatkom, ku kúpe žrebu. Bola to výstrednosť, ale aspoň vzrušujúca.
Priniesla aj veľa smiechu a dobiedzania v kaderníctve, kde Jane pracovala spolu s ďalšími piatimi dievčatami.
„Čo urobíš s výhrou, zlatko?“
„Mám to premyslené.“
Plány… vzdušné zámky… podpichovanie.
Nakoniec nevyhrala hlavnú cenu, ale vyhrala sto libier.
Sto libier!
„Polovicu oplieskaj, zlatko, a druhú si nechaj na horšie časy. Človek nikdy nevie.“
„Na tvojom mieste by som si kúpila kožuch – ale nejaký parádny.“
„A čo tak výletná plavba?“
Jane pri pomyslení na výletnú plavbu zaváhala, ale napokon ostala pri svojom prvom nápade. Týždeň v Le Pinet. Mnohé zákazníčky odchádzali do Le Pinet alebo sa odtiaľ práve vracali. Kým jej šikovné prsty tvarovali a upravovali kučery, jazyk automaticky vyslovoval zvyčajné frázy: „Tak, kedy sme vám naposledy robili trvalú, madame?“ „Máte neobyčajný odtieň vlasov, madame.“ „Mali sme prekrásne leto, však, madame?“ ona pritom myslela na iné. A prečo by som, dočerta, nemohla ísť do Le Pinet aj ja? Teraz si to už mohla dovoliť.
Šatstvo nebol problém. Ako väčšina londýnskych dievčat zamestnaných v módnych podnikoch dokázala za smiešne malú čiastku zázračne držať krok s poslednou módou. Nechty, mejkap a účes mala v najlepšom poriadku.
Jane odcestovala do Le Pinet.
Je vôbec možné, že by sa spomienky z desaťdňového pobytu v Le Pinet teraz scvrkli na jedinú príhodu?
Na príhodu pri stole s ruletou. Jane si na každý deň dovolila minúť na hazard určitý obnos, ktorý v nijakom prípade nechcela prekročiť. Napriek rozšírenej povere nemala ako začiatočníčka v hre šťastie. Bol to jej štvrtý večer a posledná stávka. Dovtedy opatrne stavala na farbu alebo na niektorý z tuctov. Niečo síce vyhrala, ale viac prehrala. A teraz čakala so žetónom v ruke.
Zatiaľ nikto nestavil na dve čísla, na päťku a šestku. Má svoj posledný žetón staviť na niektoré z nich? Ale na ktoré? Na päťku či šestku? Ktoré jej prinesie šťastie?
Päťka – určite padne päťka. Guľôčka sa rozbehla. Jane vystrela ruku. Šestka, staví na šestku.
Bol najvyšší čas. Ona a hráč oproti nej stavili súčasne, ona na šestku, on na päťku.
„Rien ne va plus,“ povedal krupiér.
Guľôčka s klopnutím zastala.
„Le numéro cinq, rouge, impair, manque.“
Jane sa takmer rozplakala od roztrpčenia. Krupiér zhrabol žetóny a vyplatil výhry. Muž oproti nej povedal: „Nevezmete si svoju výhru?“
„Moju?“
„Áno.“
„Veď ja som stavila na šestku.“
„Určite nie. Na šestku som stavil ja, vy na päťku.“
Mal veľmi príťažlivý úsmev. Biele zuby v opálenej tvári. Modré oči. Krátke kučeravé vlasy.
Jane si neveriaco zobrala výhru. Je to pravda? Bola trochu popletená. Možno žetón naozaj položila na päťku. Pochybovačne sa pozrela na neznámeho, no on sa na ňu iba milo usmial.
„Správne,“ povedal. „Ak tam tú výhru necháte ležať, schmatne ju niekto iný, kto na ňu nemá právo. Je to starý trik.“

Milan Buno, literárny publicista

Odporúčané články

Tragédia v troch dejstvách Kultová Vražda v Orient exprese opäť vo filme

Diskusia

Najčítanejšie za 24 hodín

Z kategórie Knihy

SITA.sk

© Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené bez obmedzení.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies