Daňová odborníčka z Grant Thornton: Chystané zrušenie transakčnej dane je dobrou správou. Každý mesiac navyše však spôsobuje ďalšie škody
28.8.2026 – Premiérom avizované zrušenie transakčnej dane od januára 2027 je pre slovenské podnikateľské prostredie jednoznačne dobrou správou.
Prinesie nielen zníženie priameho zaťaženia firiem, ale zároveň odstráni aj motiváciu optimalizovať štruktúru platieb, zjednoduší finančné procesy a vyšle signál, že Slovensko znižuje neštandardné bariéry pre podnikanie. Takto hodnotí plánovaný krok Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Ušetrené financie budú môcť firmy použiť na investície, mzdy, inovácie alebo tvorbu finančnej rezervy.
Každý mesiac transakčnej dane navyše spôsobuje škody
„Slovensko dnes potrebuje jednoduchší, stabilnejší a predvídateľnejší daňový systém. Cieľom by malo byť nastaviť podmienky tak, aby firmy mali motiváciu podnikať a investovať, nie aby museli vynakladať energiu na výraznú optimalizáciu. Práve zrušenie transakčnej dane je jedným z konkrétnych krokov týmto smerom,“ hovorí Silvia Hallová.
Odborníčka hovorí, že zrušenie transakčnej dane by z pohľadu podnikateľského prostredia bolo vhodné čím skôr. Ak však má byť zmena urobená systémovo a bez zbytočných komplikácií pre firmy, banky aj štát, dá sa termín 1. januára 2027 považovať za najvhodnejší. Začiatok kalendárneho a účtovného roka poskytuje dostatočný priestor na legislatívnu prípravu, úpravy bankových a účtovných systémov a zároveň firmám umožňuje zostavovať rozpočty na celý rok už bez tejto dane. „Z ekonomického pohľadu však ďalšie štyri mesiace vyberania dane do konca roka len ďalej zvýšia dodatočné náklady pre firmy, a budú ďalej prispievať k deformácii finančného správania firiem,“ konštatuje Silvia Hallová.
Nesystémový prvok, ktorý od začiatku deštruuje ekonomiku
Daňová odborníčka hovorí, že transakčná daň je nesystémový prvok, ktorý už rok a pol nielen zbytočne zaťažuje podnikateľské prostredie, ale ohrozuje celkovú stabilitu slovenského daňového systému. „Keďže transakčná daň funguje v princípe ako dodatočná DPH, jej zavedením sa nielen začali odčerpávať dodatočné financie od podnikateľov, ale daň spôsobila aj širší ekonomický problém, keď zvýhodnila hotovostné operácie voči transparentným bankovým prevodom. Takto nastavená daň vytvárala od začiatku motiváciu preklopiť čo najviac platieb do hotovosti, čo logicky viedlo k zväčšovaniu šedej ekonomiky,“ popisuje dopady na ekonomiku Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Štát síce vyberal cez transakčnú daň zdanlivo dodatočné zdroje, avšak zároveň čelil nižšiemu výberu iných daní. Znížený výber daní z príjmu a DPH bezpochyby do istej miery súvisí s transakčnou daňou.
Transakčná daň bola od začiatku problematická tým, že nevychádza zo zisku firmy a ani z jej ekonomickej výkonnosti, ale zo samotného pohybu peňazí. Firma ju teda platila aj pri úhradách, ktoré sú bežnou a nevyhnutnou súčasťou podnikania. Čím väčší objem transakcií podnik vykonával, tým výraznejšie tento mechanizmus cítil. Transakčná daň všeobecne zhoršuje predvídateľnosť nákladov, uberá z financií, ktoré by išli do investícií a zhoršuje konkurencieschopnosť. To všetko zvyšuje tlak na optimalizáciu finančných tokov. A vyslovene čerešničkou je, že povinnosť odvádzať túto daň má aj firma v strate, čiže transakčná daň ďalej zhoršovala finančnú situáciu ďalších firiem a prípadne až ohrozovať ich podnikanie.
Pri veľkých spoločnostiach sa môže zdať strop 40 eur pri jednotlivom prevode relatívne nízky v pomere. Ak však firma realizuje veľké množstvo transakcií, výsledný náklad sa kumuluje na pomerne vysoké sumy. „Osobitne problematické bolo, že transakčná daň prišla v čase, keď všetky firmy na Slovensku čelia vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce a tie s výnosmi nad 5 miliónov eur aj vysokej dani z príjmu,“ konštatuje Silvia Hallová.
Pre malé firmy je situácia v niečom ešte citlivejšia. Menšia spoločnosť má spravidla nižšiu maržu a menší priestor absorbovať nový fixný náklad. Pri platbách do 10-tisíc eur sa navyše uplatňuje celá sadzba 0,4 %, takže relatívne zaťaženie môže byť pre menšiu firmu citeľnejšie než pre veľkú spoločnosť, ktorá má napríklad možnosť združovať platby tak, aby vysoko presahovali 10-tisícový strop.
Aj keď živnostníci od 1. januára 2026 transakčnú daň neplatia, bol je správny krok, v daňovom systéme tým vznikla ďalšia nerovnosť. Dvaja drobní podnikatelia s veľmi podobným rozsahom činnosti dnes môžu mať rozdielne daňové zaťaženie len podľa toho, či podnikajú ako živnostníci alebo prostredníctvom s.r.o. Transakčná daň tak už beztak komplikovaný slovenský daňový systém ešte viac sproblematizovala.
Informačný servis
