Štátu môže chýbať viac ako tretina z očakávaného výberu transakčnej dane. Ukazuje to výber dane za mesiace apríl až jún
6.8.2025 –
Štát si naplánoval vybrať v tomto roku na transakčnej dani vyše 575 miliónov eur.
Ak by však podnikatelia platili daň rovnakým tempom ako v mesiacoch apríl až máj, vybral by do konca roka len 373,5 milióna eur. To je o 35 percent menej.
Transakčná daň za mesiace apríl až jún 2025 priniesla do štátneho rozpočtu k 31.7. len niečo vyše 124 miliónov eur, a jasne tak zaostáva za príjmovými očakávaniami štátu. Ak by sa táto suma spriemerovala a prepočítala na celé obdobie od apríla do konca tohto roka, výsledná vybraná transakčná daň by dosiahla vyše 373 miliónov eur. To je o tretinu (resp. presne o 35 percent / 202 miliónov eur) menej, ako vláda predpokladá, že vyberie z transakčnej dane v tomto roku (575,5 mil. eur). Vyplýva to z údajov Priebežného plnenia štátneho rozpočtu na webe Ministerstva financií SR.
Výber pritom zostáva zásadne nižší aj voči skorigovanému odhadu ministerstva z piatka 1.8. (420 mil. eur).
Transakčná daň spôsobuje ekonomike ďalšie škody
Podľa daňovej odborníčky nižší výber transakčnej dane len potvrdzuje, že celá daň je nastavená zle a navyše spôsobuje ekonomike dodatočné škody. „Transakčná daň je nastavená tak zle, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti. Štát na tejto dani nielen nevyberie, čo chcel, ale klesá mu aj výber daní z príjmu aj DPH,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Tento vývoj potvrdili koncom júna aj analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií. Oproti februárovému odhadu IFP očakáva, že príjmy z daní a odvodov budú tento rok nižšie o 452 miliónov eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom by mal byť výpadok tento rok až 933 miliónov eur.
„Už od zavedenia transakčnej dane bolo zrejmé, že spôsob jej nastavenia vylučuje, aby sa naplnil očakávaný výber. Tým však škody nekončia, keďže nastavenie transakčnej dane spôsobuje nárast šedej ekonomiky tým, že podporuje hotovostné operácie, z ktorých štát často na dani nevyberie ani cent. Navyše má Slovensko druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v EÚ a príliš vysokú daň z príjmov pre veľké firmy. Tento mix veľmi ťažko dolieha na slovenskú ekonomiku, ktorá výrazne spomaľuje,“ hodnotí situáciu Silvia Hallová.
Výsledkom zhoršeného ekonomického prostredia na Slovensku je aj dramatický úbytok priamych zahraničných investícií: kým v roku 2023 na Slovensko prišlo 484 investícií za približne 3,95 miliardy eur, v roku 2024 to bolo už len 28 investícií za 1,7 miliardy a v tomto roku sa neočakáva viac ako 500 miliónov eur.
Podmienky na podnikanie na Slovensku sa zhoršili, firmy viac optimalizujú
Transakčná daň na celoeurópskej úrovni neexistuje, zavedenú ju má len Maďarsko v nastavení, ktoré sa líši od toho slovenského napríklad v tom, že dani podliehajú transakcie firiem aj fyzických osôb.
Jej najväčším problémom je rozdiel v daňovom zaťažení hotovostných a bezhotovostných operácií: kým bezhotovostné prevody, ktoré automaticky na výpisoch z bankových účtov vstupujú do účtovníctva, sú zaťažené daňou 0,4 % (max. 40 eur), bezhotovostné platby dani nepodliehajú. To povzbudzuje intenzívnejšie využívanie hotovosti, ktorej časť sa prirodzene dostáva mimo účtovníctva firiem do tzv. šedej ekonomiky. Tá patrila aj doteraz medzi najvyššie v EÚ a je vysoko pravdepodobné, že v dôsledku transakčnej dane bude ďalej narastať. „Dlhoročná prax po celom svete potvrdzuje, že hotovostné operácie vždy motivujú firmy smerovať časť operácií kompletne mimo účtovníctva. Okrem toho v situácii príliš vysokých daní a enormného zaťaženia sa firmy snažia o ešte výraznejšiu optimalizáciu. Štát by sa mal snažiť daňový systém zjednodušiť a nastaviť tak, aby motivoval firmy platiť dane a nie sa im vyhýbať. Súčasné nastavenie daňového systému na Slovensku však funguje presne opačne. Obsahuje zbytočné výnimky, vysoko zdaňuje príjmy a tiež enormne zaťažuje cenu práce, a to tlačí firmy do výraznej optimalizácie, pri ktorej štát prichádza o dane,“ vysvetľuje Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Informačný servis
