Slováci prežijú v zdraví o šesť rokov menej než priemerný Európan. Odborníci na verejné zdravie zdôrazňujú, že odpoveďou na takéto výzvy nie sú len nové prístroje a lieky
10.9.2026 – Slovenskí muži prežijú v dobrom zdraví 56,8 roka, kým európsky priemer u mužov je 62,8 – ide o tretiu najnižšiu hodnotu v Európskej únii.
Naše zdravotníctvo pritom čelí po Poľsku najrýchlejšiemu starnutiu populácie v únii. Odpoveďou na takéto výzvy dnes nie sú len nové prístroje a lieky, ale aj to, ako sa využívajú zdravotné dáta, čo dokáže umelá inteligencia v prevencii alebo ako lekár hovorí s pacientom. Aj o tom bude 6. konferencia verejného zdravotníctva krajín V4 a 7. konferencia Slovenskej asociácie verejného zdravia, ktorá sa dnes začína vo Vysokých Tatrách a do 11. septembra privíta popredných odborníkov z Európy, Kanady či Austrálie.
Za odbornou prípravou konferencie stojí Ústav sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (UPJŠ), Slovenská asociácia verejného zdravia (SAVEZ), Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Slovenská lekárska spoločnosť.
„Veľmi nás teší, že konferencia už po siedmy raz prináša na Slovensko odborníkov, ktorých práca ovplyvňuje verejné zdravie v celej Európe. Rozprávať sa pritom budú aj o problémoch, ktoré výrazne riešime aj u nás – od prevencie až po starnutie populácie,“ hovorí MUDr. Zuzana Katreniaková, PhD., predsedníčka SAVEZ a členka riadiacej rady Európskej asociácie verejného zdravotníctva (EUPHA).
Inovácie vo verejnom zdraví nie sú len nové prístroje a lieky
Kým medicína lieči jednotlivého pacienta, verejné zdravotníctvo sa zaoberá zdravím celej populácie – tým, čomu sa dá predísť a ako sú nastavené prevencia a starostlivosť. Ovplyvňuje tak nielen to, ako dlho a v akom zdraví ľudia žijú, ale aj to, koľko bude zdravotníctvo v budúcnosti stáť.
Ústrednou témou konferencie sú inovácie práve v tejto oblasti. Nejde pritom len o nové prístroje a lieky, ale o postupy, ktoré dokážu zlepšiť zdravie celej populácie – od lepšieho využitia toho, čo už o zdraví vieme, až po nové spôsoby, ako dostať starostlivosť bližšie k ľuďom.
Prečo strácame roky prežité v zdraví
Priemerná dĺžka života na Slovensku dosahuje 78,6 roka, kým v Taliansku a vo Švédsku, ktoré vedú európsky rebríček, je to 84,1 roka. Ešte výraznejší rozdiel je však v počte rokov, ktoré prežijeme bez zdravotných obmedzení – tam Slovensko patrí k trom najhorším krajinám únie.
Za týmito číslami nestojí len to, čo dokáže medicína, ale aj to, či sa overené postupy dostanú k ľuďom a ako je starostlivosť zorganizovaná. „Inovácia vo verejnom zdraví neznamená vždy nový liek, technológiu alebo modernú nemocnicu. Ak chceme zlepšiť zdravie populácie, potrebujeme investovať nielen do liečby, ale oveľa viac do prevencie, zdravotnej gramotnosti a intervencií založených na dôkazoch o ľudskom správaní – čiže do behaviorálnych a sociálnych inovácií. Pre mňa je teda skutočnou inováciou aj systém, ktorý nečaká na chorobu, ale pomáha ľuďom zostať zdravými“, hovorí Dr. Iveta Rajničová Nagyová, PhD., FABMR, prednostka Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, členka prestížnej Lancet Commission on the European Health Union a bývalá prezidentka EUPHA (2020-2024).
Otázkou pritom nie je len to, či sa nové riešenia dostanú do praxe, ale aj to, či sa dostanú práve k tým, ktorí ich potrebujú najviac. Dr. Rajničová Nagyová a Dr. Katreniaková sa preto vo svojom výskume venujú aj tomu, ako starší ľudia zvládajú digitálne zdravotníctvo a či majú o takéto zručnosti záujem. Ide totiž o to, aby sa moderná starostlivosť nestala dostupnou len pre tých, ktorí ju potrebujú najmenej. Výsledky predstavia aj na konferencii.
„Slovensko nemusí všetko vymýšľať od začiatku. Odborníci, ktorí za overenými riešeniami stoja, budú tri dni sedieť v jednej sále so slovenskými výskumníkmi, lekármi, verejnými zdravotníkmi a zástupcami štátu. A práve to rozhoduje o tom, či sa tieto riešenia dostanú aj k nám alebo o nich budeme len čítať,“ dodáva Zuzana Katreniaková.
Prevencia chronických chorôb otvára konferenciu
Prvý deň konferencie patrí odbornému workshopu Švajčiarsko-slovenského programu spolupráce v oblasti zdravia, ktorý pripravila doc. PhDr. Daniela Kállayová, PhD., MPH, z Odboru verejného zdravia, skríningov a prevencie Ministerstva zdravotníctva SR.
Workshop sa zameriava na to, ako na Slovensku posilniť prevenciu chronických chorôb– teda tých, ktoré roky prežité v zdraví skracujú najviac. Prevencia sa označuje za najlacnejšiu reformu v zdravotníctve a zároveň za tú, ktorú sa najčastejšie odkladá. Má ukázať, že sa to dá robiť systematicky, s dátami a v spolupráci s regiónmi aj zamestnávateľmi.
Konferenciu otvárajú zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR, WHO/Europe, EUPHA, EuroHealthNet, UPJŠ a SAVEZ. Viac informácií môžete nájsť tu.
Informačný servis
