MPSVR: Reakcia na vyjadrenia riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka k politike zamestnanosti za prvý rok súčasnej vlády
BRATISLAVA 22. marca –
Reakcia MPSVR SR na dnešné vyjadrenia riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka k politike zamestnanosti za prvý rok súčasnej vlády
Dlhodobá nezamestnanosť každomesačne klesá s výnimkou jedného mesiaca už od januára 2015. Za posledný rok, od januára 2016 do januára 2017, odišlo z evidencie na trh práce takmer 36 500 ľudí, ktorí boli bez práce viac ako rok. Nerozumieme preto kritike riaditeľa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka, ktorú uviedol pre agentúru SITA, že vláda nereaguje na najväčšie výzvy, medzi ktoré patrí aj dlhodobá nezamestnanosť. Navyše, ak je členom komisie monitorovacieho výboru, ktorá na MPSVR SR posudzuje predkladané národné projekty zamerané najmä na pomoc tejto najohrozenejšej skupine nezamestnaných.
Dlhodobá nezamestnanosť je jeden z problémov, s ktorým sa borí už niekoľko vlád a nie je možné ho vyriešiť zo dňa na deň. Nestačí ani rok, či dva. Dokonca nestačí ani niekoľkoročný pozitívny vývoj ekonomiky. Je potrebné si uvedomiť, že títo nezamestnaní postupne strácajú odborné vedomosti, pracovné zručnosti a návyky alebo dokonca žiadne nemajú. Riešenie tohto problému si vyžaduje kombináciu viacerých nástrojov a najmä špecifický prístup. Ministerstvo práce preto v posledných štyroch rokoch pripravilo viacero opatrení a projektov, ktorých výsledkom je nielen menej dlhodobo nezamestnaných, ale aj menej ľudí, ktorí potrebujú pomoc od štátu. Od januára 2013 sa znížil počet ľudí, ktorí sú bez práce viac ako rok, o 84 301. Počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi poklesol za to isté obdobie o 87 533 ľudí, ktorí si v drvivej väčšine našli zamestnanie, vďaka čomu už nie sú odkázaní na štátnu pomoc.
Za jeden z najúspešnejších nástrojov v podpore zamestnávania tejto kategórie nezamestnaných považujeme tzv. súbeh mzdy, hmotnej núdze a osobitného príspevku. Toto opatrenie motivovalo od začiatku roku 2015 nájsť si prácu aj za nižšiu mzdu už takmer 30,5-tisíc dlhodobo nezamestnaných.
Pomáhajú aj projekty hradené z európskych fondov, ktoré sú zamerané práve na znevýhodnené skupiny. Len vďaka projektu Cesta z kruhu nezamestnanosti sme podporili vytvorenie nových miest pre takmer 8 500 dlhodobo nezamestnaných. Aktuálne spúšťame jeho pokračovanie, pričom budeme podporovať zamestnávanie najmä dlhodobo nezamestnaných v menej rozvinutých okresoch. Okrem toho ďalšie tisícky miest pribúdajú cez ostatných päť národných projektov.
Veľký význam majú bezpochyby aj rekvalifikácie. V rokoch 2015 a 2016 preplatili úrady práce kurzy takmer 29 500 uchádzačov o zamestnanie, z nich bolo 34 % dlhodobo nezamestnaných. Po ich absolvovaní sa 34 % z nich umiestnilo na trh práce. Od júna 2017 budú môcť uchádzači o zamestnanie využiť ďalšie rekvalifikačné a kompetenčné kurzy, a to aj na základe požiadaviek zamestnávateľského sektora.
Ústredie práce aj úrady práce sa touto cieľovou skupinou zaoberajú rovnako intenzívne ako s nezamestnanými mladými. Na jednej strane sú tu motivačné nástroje (príspevky na dochádzanie, príspevky na podporu mobility za prácou, súbeh hmotnej núdze, mzdy a osobitného príspevku), na strane druhej je individuálny prístup ku každému dlhodobo nezamestnanému prostredníctvom spoločnej prípravy individuálneho akčného plánu. Ten stanovuje presné kroky, ako sa bude nezamestnaný vlastnou iniciatívou a s pomocou úradu posúvať smerom k trhu práce.
O tom, že to ministerstvo s riešením dlhodobej nezamestnanosti myslí naozaj vážne, svedčí aj Akčný plán na posilnenie integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce v SR, ktorý vysoko vyzdvihla aj Európska komisia. Je to balík cielených opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu zamestnateľnosti dlhodobo nezamestnaných, a to najmä ich individuálnym posudzovaním a poradenstvom pri hľadaní zamestnania.
Veronika Husárová
tlačový a komunikačný odbor
